Srdiečko visí na vlásku,

myšlienka maľuje tvoju tvár,

rumová esencia lásky prchá,

na stole nechávaš pohár s nedojedeným pudingom...

Samota sa hrá na moju najlepšiu kamošku,

no nemôžem si pomôcť,

nemám ju veľmi vláske.

Asi preto ťa tak milujem, si taký nevtieravý,

vlastne ani nie si.

Samota otvára dvere mojej izby,

chodí si za mnou, kedy sa jej zachce,

dokonca sa mi tlačí do postele...

A ty? Moj malý, tolerantný rozprávkový princ.

Ty sa nikam netlačíš, všetko necháš plnúť.

......Panta rei....

A vtom plynutí pomaličky prcháš....

Pomaly

pomaličky

prcháš.........