Kedysi som si myslela, že je to asi hlúposť. Ako ľudia môžu ľahšie veriť tomu, čo je zlé? Každý chce byť predsa pekný, múdry a dobrý. Každý predsa chceme, aby o nás druhí hovorili samé pekné a milé veci...

Tak nejak sa časom stalo, že som vyrástla a dá sa povedať, že dnes tej myšlienke rozumiem úplne. Lepšie sa verí škaredému, zdá sa to byť pravdepodobnejšie...

Sú ľudia, ktorí sú nevýrazní. Ktorí sú šediví. Ktorým v živote vlastne o nič nejde, iba ten týždeň v práci tak nejak prežiť, aby tu bol piatok, aby sme sa cez víkend mohli donemoty objesť a prespať sa až na druhý koniec sveta tak, že sa v pondelok ráno zobudíte a zase sa čudujete, ako sa to mohlo stať, že už nie ste deťmi...

A potom sú tu ľudia, ktorí sa v tejto mase všednosti veľmi ľahko stratia. Ako sa dá dôverovať vo vyššie ciele, mať ambície, sny a túžby, chcieť sa naučiť všetky jazyky sveta, ak svet okolo vás je jednoducho a skrátka.. Šediví? A ak väčšina ľudí vo vašom okolí verí na „pravdu“ viac, ako na „ideály“?

Ale čo je to pravda? A čím je tvorená? Je daná masou? Názorom, ktorý vznikol v spoločnosti ako konsenzus? Alebo tým, čo si človek nosí v duši, v srdci a v mysli? Je to to, čo si myslí okolie a s čím by ste sa, ak máte zdravý rozum, mali stotožniť? Alebo je to to, čo vás robí šťastným, čo vás dokáže poháňať dopredu, búrať mýty, veriť v lásku, dobro a krásu... Lebo to sú predsa hodnoty, prečo vstávame z postele každý deň, no nie?

A pre človeka, ktorý verí v to druhé.. Pre neho je ťažké neprestať veriť samému sebe. Zvlášť ak sa mu, tvárou v tvár, stavajú oproti takzvané „autority“, ktoré v živote už niečo prežili a vlastne neprežili nič, len možno mali šťastie, že im osud zamiešal karty tak, že vám teraz môžu šéfovať, že zarábajú viac, bývajú v lepších štvrtiach a majú viac peňazí.. Sú to tí realisti? Ktorí pochopili, že ďalej sa dostanú len tvrdou a húževnatou prácou a nie snami? Alebo je to tá hromada extrovertov, ktorí sú v podstate všetci priemerní, ale je ich už toľko, že ak sa ocitnete v správnej mase a ťaháte za dlhší koniec, tak vás táto masa potiahne hore? Do lepšej štvrte... ?

Masa, v ktorej je dovolené veriť na piatky.

To sa mi zdá byť sakra-málo...

Ťažko sa verí na vlastnú beauty, ak ste sa už raz nechali prevalcovať. Ťažko sa verí v to, že vám v duši žiari diamant, ak masa vraví niečo iné...

Ale ja verím v Boha a cez neho mi, vlastne, dáva všetko zmysel. Že ste sa narodili pre lásku. A pre radosť. A nie na to, aby ste žili s človekom, ktorého nemilujete, aby ste robili prácu, ktorá vás nebaví, aby ste sa obliekali do vecí, ktoré vám nepristanú a aby ste jedli jedlo, ktoré vám nechutí!

Takto nežijeme. Takto živoríme.

A teda.. Sú tu dve cesty a dve voľby.

Buď sa budete do konca života cítiť vyčlenený, lebo ste skrátka „iný“... A budete si o sebe myslieť, že ste asi horší, keďže ostatní sú... Bielymi labuťami...

Alebo to jedného krásneho dňa konečne pochopíte a uvedomíte si.. že síce ste vyčlenený z radu, ale je to preto.. Lebo ste výnimočný. Lebo ste spanilý. Lebo ste ušľachtilý. Lebo za vami stojí niekto, na koho nemá ani Michael Dell ani Steve Jobs by nemal, ani Bill Gates, ani Arnold, ani Silvester, ani žiadni z týchto silných a prechytralých chlapov, ktorí to dali.

Za Vami stojí Niekto, kto si to o vás celé premyslel, rozmyslel, vytvoril Vás, fúkol do Vás dušu s určitým zmyslom a zámerom, nebyť ktorého, neprežívate vo vašich životoch deje, ktoré sa vám dejú...

To, čo vám robí radosť a kúzli úsmev na tvári... to je tá Beauty a to je tá Pravda, ktorú máte nasledovať.

A nehrbiť sa pred masou. Naopak, nebáť sa vystúpiť z radu a robiť veci inak, než ostatní, lebo vy viete, že sa to dá inak, lepšie, milšie, krajšie..

Beuty makes a deep sence.

Beauty creates your life.

And you ARE PRETTY!

PS: byť šťastný.. to je tá jediná a správna cesta... Všetko ostatné prináša.. bolesti chrbtice, závislosti, preplnené žalúdky, ospalosť a malátnosť, ružové tabletky a... Smútok, ktorý sa nedá ničím zajesť...

Vieme o tom, no aj tak si zo všetkých kariet vyberáme toho čierneho Petra a hráme sa na prostitútov vo našich vlastných životoch.... Prečo je tomu tak?