Vždy som si myslel, že ak sú vôbec na svete nejaké smrteľné hriechy, sú nimi soteriológia, mariológia, ekleziológia, eschatológia, pneumatológia (lekári prepáčia), fundamentálna teológia a katolícke sviatosti ako celok. Vo filme Se7en  bol použitý už len ich sekundárny produkt. Plus presvedčenie, že svet môže byť iný. Dokonca lepší.

Nemá zmysel rozoberať tu majstrovský psychothriller režiséra Finchera podľa Walkerovho scenára, ani skvelú prácu kameramana Daria Khondji (zas ten Irán). Kto nevidel a chce, nech si užije, ako sa s ním tvorcovia filmu vyhrajú ako mačka s myšou a na záver ho nechajú s padnutou sánkou, nech si vyloží jeho posolstvo ako chce.

Ako obvykle, o inom som chcel. Je to už dávno, čo scholastika uvalila na západný kultúrny okruh detailne rozpracovanú hriechológiu, aby na ľudstve ňi nitka nezostala čistá, čo v súvislosti so stredovekou fascináciou mučením nijako neprekvapuje. Usmiať sa možno len nad tým, že na Tridentskom koncile sedeli obézni farári, na ktorých by si John Doe pekne zgustol, v pyšných šatách, plní hnevu na ľudstvo, v čom vzácne súzvučili so svojím bohom. No veď ich smrť neminula. I keď možno menej drastická ako vo filme Sedem. Pozoruhodný je ale fakt, ako téma smrteľných hriechov aj teraz, v 21. storočí stále na ľudí zaberá. Lebo - ako ktosi výstižne poznamenal - peklom nie je samotný film, peklom je to, čo príde po ňom. Ako si diváci začnú premieľať v hlave plamenný prejav vraha Doea na otázku šarmantného, vtedy ešte nič netušiaceho Brada Pitta alias agilného detektíva Davida Millsa, prečo vraždil nevinných: "Kto z nich bol nevinný?" Doe v pozícii moralizátora rozmerov priam cirkevných vymenováva ich viny, vyvrháva zo seba zhnusenie z ľudstva ako keď Hienonymus Bosch maľoval svoj obraz a optimistický David Mills je z toho na nervy.

Mr. Freeman alias starý detektív William Somerset je skeptický a rezervovaný. Pozná svet dostatočne na to, aby vedel, že nič neskončí dobre. Keď v závere čierneho, upršaného filmu otvorí krabicu a uvidí v nej hlavu Millsovej manželky Tracy (vcelku príjemný pohľad na Gwyneth Paltrow, ktorá si vzhľadom na svoje herecké kvality takúto rolu plne zaslúžila), už pozná koniec príbehu.  Doe doviedol svoju drámu do veľkolepého konca, donútil Millsa, aby mu ako kauzálny stroj rozstrieľal hlavu.

"Ja vás tak obdivujem", prihovára sa Doe opakovane dvojici detektívov Mills - Somerset. Tak obdivujem vaše ilúzie o svete, a preto vám dokážem, ako veľmi sa v nich mýlite, znie za tou výsmešnou vetou.

V závere sa Mills stáva novodobým Jóbom, ktorému jeho tehotnú Tracy žiadny boh nevráti a predstava jeho ďalšieho života môže spôsobovať ľahkú nauzeu. A Somerset sa zamýšľa nad výrokom klasika Svet je krásne miesto a oplatí sa zaň bojovať, aby definitívne škrtol časť o krásnom mieste.

Ja teda neviem, ale asi nie je rozumné zaviazať si oči a nechať sa presvedčiť, že cesta životom vedie lúkou plnou kvetov, keď je to v skutočnosti chodník vysypaný ostrými sklenými črepinami. Veď ich predsa každý cíti, tak prečo ich nechce aj vidieť, aby bol na ne pripravený.  Lebo keď mu nejaký Doe posadnutý hriešnosťou ľudstva strhne handru z očí, ani plný zásobník do jeho hlavy situáciu nezmení.

Tak veru, Mr. Freeman. Svet je miesto, kde  bojovať jednoducho musíte. A keď vám niekto povie, ako veľmi vás obdivuje, už preventívne je dobré povedať si - O.K., túto partiu som prehral.

Fincher-Walkerova terapia je šokujúca, ale účinná. Svet je strašné miesto.

A lepšie to nebude.