Začiatky dojčenia boli pre mňa veľmi bolestivé a problematické, asi ako pre väčšinu mamičiek, ktoré nikdy nekojili. Všetko som už v nemocnici konzultovala s jednou skvelou laktačnou poradkyňou Klemkou (je to pseudonym, ktorý používa), mejlami a telefonicky, pretože býva v inom dosť vzdialenom meste a sama je mamou. Je pravdepodobne niekoľko občianskych združení, ktoré sa zaoberajú bezplatným poradenstvom pri dojčení (napr. www.mamila.sk), nechcem klamať, keď som spoznala Klemku, ďalej som nepátrala, pretože je veľmi vzdelaná v tejto oblasti. Všetko sa to udialo vďaka Hanke (z blogu), ktorá mi dala na ňu kontakt a vlastne obom týmto milým a srdečným dámam za všetko zo srdca ďakujem :) Podobný článok som chcela napísať už dávno, podrobne opísať, čo sa dialo v nemocnici, ako si pomôcť s kojením, jeho začiatkami a poskytnúť ďalej odporúčania, ktoré boli adresované mne...no času je málo :/
     Vráťme sa však k tomu, čo ma inšpirovalo napísať tento kratučký článok. Premýšľala som, dokedy budem dojčiť. Ak Šimonko v troch rokoch pôjde do škôlky, potom ho už asi dojčiť nebudem môcť, naliali by sa mi prsníky, veď už len teraz, keď bol chorý a nepapal tri hodiny, som ich mala veľmi plné, musela som si z nich odsať mliečko, aby sa mi nezapálili. Vlastne by to bol postupný proces, ale zažiť ho nechcem tak skoro. Dospela som k presvedčeniu, že by som mala začať asi pol roka pred nástupom do škôlky a roboty, lenže...potom som si prečítala Klemkin článok (o odstavení sme sa priamo ešte nerozprávali) a momentálne som rozhodnutá, že urobím všetko pre to, aby som kojila čo najdlhšie...že dokedy to je?
     Budem citovať z Klemkinho článku, ktorý vám odporúčam prečítať si celý: "Pomoc pri hľadaní odporúčaného priebehu dojčenia ponúka Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá po zvážení dostupných vedeckých dôkazov vydala odporúčanie nasledujúceho znenia: „Odporúčame výlučné dojčenie do 6. mesiacov a potom s postupným zavádzaním príkrmov do 2. rokov a potom ďalej tak, ako to matke a dieťaťu vyhovuje.“ "
     Klemka podrobne vysvetľuje každú časť tohto citátu. V skratke to znamená asi toľko, že do pol roka života dieťaťa, sa odporúča dieťa výlučne kojiť, to znamená, nepodávať mu žiadne iné tekutiny (ani za lyžičku čaju či vody, ani v najväčších horúčavách). Neskôr do druhého roku života kojiť tak ako predtým, ak nie častejšie spôsobom aktívneho ponúkania prsníka dieťaťu (samo si vždy nezapýta, najmä, ak sa príliš zanietene hrá a pod.) a po dvoch rokoch v tom pokračovať ďalej, až kým sa dieťa samo nerozhodne odstaviť sa od prsníka. Čo podľa výskumov antropologičky  Katty Dettwyler trvá v kultúrach, v ktorých je dojčenie normou od 2,5 rokov do 7 rokov života dieťaťa. To neznamená, že dieťa MUSÍME NÚTIŤ, aby salo nasilu až do školského veku. Približne medzi 1,5 až 2 rokom sa dieťa naučí žiadať si prsko samé, čiže dovtedy je dôležité aktívne ponúkanie dojčenia a potom kojiť na požiadanie dieťaťa.
     Potom sa používa zásada "neponúkaj - neodmietaj", o ktorej píše Klemka podrobnejšie v nasledujúcom komente: "Čo sa týka tej zásady neponúkať, neodmietať - môže sa používať až v čase, kedy má dieťa dojčenie dostatočne ukotvené, čo je približne v čase od 1,5 roka do 2. rokov života dieťaťa. Potom sa dá už spoľahnúť na to, že dieťa si dojčenie vypýta vždy keď ho potrebuje. U ročného dieťaťa sa nedá spoľahnúť, že si dojčenie vypýta vtedy, keď ho potrebuje. Preto pri takto starom dieťati nemôžeme túto zásadu uplatňovať, ak chce matka dojčiť ďalej, pretože inak hrozí predčasné odstavenie. Takže táto zásada nie je stratégiou na odstavenie. Ak sa ponechá rozhodnutie o dĺžke dojčenia na dieťati, napriek tomu, že od približne 2. roka života už dojčenie neponúkame, priemerné dieťa sa bude ešte ďalší rok až dva dojčiť. Teda približne raz toľko, ako pred tým."
     Niektoré komentujúce čitateľky namietali proti dlhodobému dojčeniu argumentom o nesamostatnosti dieťaťa, avšak aj na tento problém Klemka veľmi zaujímavo reagovala v ďalšom článku (keďže mi nefungujú linky, pozrite si články http://babetko.rodinka.sk). Dôverujem jej aj preto, že dokáže racionálne, prostredníctvom faktov a vlastných skúseností veľmi jasne argumentovať. V oboch článkoch vyvracia mnohé mýty o kojení. ........Práve som sa vrátila od Šimonka, dudkali sme a už sa neviem dočkať, kedy sa k nemu zase pritúlim, je noc.
     Na záver už len toľko, že som rozhodnutá kojiť najmenej dva roky a potom tak dlho, ako nám to obom bude vyhovovať. Bude asi ťažké čeliť poznámkam okolia, netvrdím, že to bude do siedmeho roku. Dôležité je aj uvedomiť si, že kojenie po dvoch rokoch nie je bonusom, ktorý dieťaťu šľachetne poskytujeme, ale jedným k faktorov, ktoré ovplyvňujú nielen správny psychický vývoj dietka :) A že kojenie nie je výlučne o poskytovaní potravy dieťaťu! Toto boli najdôležitejšie informácie, ktoré som vám chcela ponúknuť.

Dnes som teda nevyžehlila, ale tento článok som jednoducho musela napísať, vďaka nemu mi ľahšie porozumiete, ak má o to niekto záujem ;D a ups,je to trošku dlhšie...

pekné sny a krásnu nedeľu vám prajem :-*

Vaša mamuša diuša ;)