Nevedeli sme síce kam utekáme , ale spoliehali sme sa jedna na druhú. Nakoniec nás nohy zaviedli do šatní. Po našej dlhej prechádzke sme si celé zadychčané a unavené vydýchli a sadli sme si na lavičku . Tá moja ryšavá priateľka - spolužiačka sa na mňa vďačne usmiala a povedala ,, Veľmi ti ďakujem , zachránila si ma, som rada že je na tejto škole aj niekto normálny a nielen tak snobsky namyslený , ako tie dievčatá. Vôbec som ich nepoznala , išla som na wc a tam si ma začali doberať. A volám sa Sára.´´ Bola som veľmi rada že som si hneď našla kamarátku. Ale boli 3 minúty do zvonenia tak sme museli ísť do našej triedy . Keď sme došli tak na naše prekvapenie sme tam zbadali aj tie naše ne-priateľky z wc . Hoci vyzerali omnoho staršie , boli takisto ako my iba začínajúce prváčky. To sme vážne nečakali. Rýchlo sme si vybrali lavicu čo najďalej od nich a čakali na triednu. Už nič nemohli spraviť, lebo sme každú minútu čakali našu triednu. Konečne vošla. Bola úplne obyčajná . Hnedé vlasy , nízka , baculatejšia a na nose mali okuliare. Vyzerala veľmi milá. Hneď ako vošla povedala: ,,Ahojte volám sa Mrs. Hill , vítam vás v midsamerskej strednej , som tu nová , takže sme na tom rovnako . Neprajem si aby sa v mojej triede robili veci ako ikanovanie a podobne. Nechcem aby sa tu niekto cítil zle a znepríjovali by ste mu štúdium.