Ako prehlásil R. Sulík, zvýšenie DPH bolo spôsobené obrovským deficitom štátneho rozpočtu, ktorý po sebe zanechala vláda R. Fica. Je mi ľúto, ale predseda parlamentu sa mýli, nevidí pravdu, alebo nechce vidieť pravdu. V skutočnosti sa obrovská sekera v štátnej kase zatínala počas obdobia vlád od roku 1990 - 2006, a vláda pod vedením populistu yo Smeru ju len zveľadila.

Ako teda vznikala diera v rozpočte ? Prvou vážnou prasklinou sa stala divoká privatizácia počas Mečiarovej vlády, keď sa veselo rozdávali štátne podniky rôznym kumpánom HZDS, ktorí sa orientovali len na jediné - rýchlo rozpredať, vytunelovať, zveľadiť vlastné majetky a o nič sa nestarať. Najkrajšou ukážkou bolo niekdajšie vedenie istej finančnej inštitúcie v majetku štátu, ktorú dostal na starosť človek, ktorý nezvládol ani ekonomiku podniku s niekoľkými tisíckami zamestnancov, a neskôr sa stal počas prvej Dzurindovej vlády tieňovým ministrom financií.

Neskôr pokračovali v praktikách "otca národa" aj tí, čo ho kritizovali. Zmenila sa akurát adresa, kde odtekal slovenský majetok. Obvykle mali noví majitelia sídlo v zahraničí, a škody vyrábali ako na bežiacom páse. Stačí si spomenúť na zločinný predaj futbalového klubu Sparta Praha, ktorý bol vo vlastníctve niekdajších VSŽ. V danej dobe sa jednalo o klub, ktorý bol vysoko ziskový, a tak si len môžeme položiť otázku, v koho záujme bol predaj miliardovej investície /hoci nepochopiteľnej/ za niekoľko miliónov. A v rôznych pochybných ťahoch sa pokračovalo aj počas druhej vlády, pod vedením železničiara zo Spiša. Stačí si spomenúť na zmarený tender tretieho operátora GSM, ktorý vrhol Slovensko v telekomunikačných službách aj za Somálsko, teda krajinu, ktorá už dlhé roky nemá ani poriadnu centrálnu vládu. A akoby nestačila likvidácia slovenského priemyslu, začali sa vytvárať pracovné miesta kupovaním investorov za peniaze slovenských daňových poplatníkov.

V ako stave dostal R. Fico v roku 2006 slovenský štát ? Nuž, dostal kompletne vytunelovanú krajinu, v ktorej platili dane skoro výhradne bezvýznamné subjekty či radoví občania, ktorých jediným cieľom bola obživa vlastnej rodiny, a naopak vysoko ziskové spoločnosti mali dlhoročné daňové prázdniny, alebo dokonca dostávali pravidelné príspevky zo štátnej pokladne. Ani kúzelník by nedokázal spravovať štátny rozpočet a udržať ho vyrovnaný. Nehovoriac o tom, že aj kocúrkovská vláda populistu prispela svojím dielom k rôznym stratám.

Ak sa teda má niečo zmeniť, treba najprv vykydať hnoj z parlamentu a neoblbovať občana prázdnymi rečami. Nemilosrdne zdaniť najbohatších, ktorí roky nepoznali daňový systém inak, len za pomoci výhod, odobrať majetky všetkým zlodejom /hlavne tým prominentným/ a obnoviť vlastné hospodárstvo.