A tak sú spolu už pár týždňov. Zatiaľ bez osobného kontaktu. Ale prišla šanca, šanca sa vidieť a byť spolu dlhšie.

-Ahoj zlatík.

-Ahoj.

-Mám pre teba návrh, oznam, zober to už ako chceš.

-Počúvam Janka.

-Ňo vieš, kamarátka Maťka, ide robiť takú mini hausku doma, bo jej rodičia idú preč, tak si pozvaný aj ty. Bude to 25.10.

-Uuuu, ja som pozvaný zaujímavé . Ešte celkom ďaleko, ale bolo by zaujímavé, len neviem ako s peniažkami či budú. Uvidíme.

-Dobre miláčik.Uvidíme.

A tak čas bežal, škola, rodiny, priatelia.Akcia sa blížila. Riešili sa problémy s peniazmi . Max chcel strašne ísť, aj keď sa hanbil, že nikoho nebude poznať. Robil všetko čo mohol. Predal sieť, ktorú nikdy nepoužil a tak prišili peniaze.  Volali spolu každý deň niekoľko hodín, preberali najrôznejšie témy. A bolo im spolu krásne. Tak ako nikdy predtým.

-Zlatík, mám peniažky, takže ak sa nič nestane tak prídem.

-Joj, teším sa moc. Musí to vyjsť.

-Verím, že áno.

Týždeň do akcie. Max oboznámil mame , že odchádza preč. Chcel všetko dokonalé. Bude to ich veľký deň. Už tretíkrát. Snáď teraz najlepší.

Max mal doma na záhrade veľa orechov, tak sa spýtal Janky či jej mamina nechce. (Aby si urobil očko)

Tak sa dohodli a dni sa krátili. Sľúbil Janke , že jej vyrobí lapač snov. Tak sa dal do roboty. Bola to drina, ale dal niečo dokopy. Nebolo to krásne ako z obchodu, ale bolo to z lásky. Z lásky ku Janke.

Max mal deň pred akciou narodeniny. Devätnásty rok kráča po tejto planéte. A tak mu prichádzali želania na sociálnych sietiach, smskami a aj naživo. Bol šťastný. Najmä tomu že na druhý deň išiel za Jankou.

Do školy išiel len na hodinu a pol, aby všetko stíhal. Umyl sa, oholil , nachystal, zbalil veci a odišiel. Kúpil pre nich na spríjemnenie chvíľ lízatká a pelendrek. Nevedel sa dočkať.

Vlak prichádzal. Ľudí pribúdalo. Nastúpil do preplneného vlaku a užíval si "saunu" v chodbičke kde sa nastupuje do vagóna. Ako pribúdali prejdené kilometre, ľudí ubúdalo. Sadol si a pozeral krásnu slovenskú krajinu.

Približoval sa. Ich srdcia boli stále blízko, ale telá bližšie. Vystúpil z vlaku. Zazreli sa. Prišlo krásne objatie a pusa. Potom mu Janka zagratulovala a dala darček. Krásnu plyšovú žirafku. A obálku, ktorú mal otvoriť ať doma.

Chytila sa za ruky a išli za Jankinou mamou aby jej dali orechy a lapač. Max doniesol pre Janku aj CD, ktoré jej napáli. Najkrajšie pesničky aké poznal. Vždy také chcela, odkedy videla jeden film.

Privítanie s maminou vzbudzovalo u Maxa trošku napätie. Ale všetko dopadlo skvele. Mamina bola príjemná a milá.

"A nerobte blbosti. " Poznámka, ktorú si nedopustí asi žiadna matka. Po stretnutí s maminou išli spolu do kostola. Janka chodila na birmovku, tak šli spolu na ruženec a omšu. Chceli byť aj pred Bohom milovaní,chceli aby im požehnal.

-Čo teraz miláčik? Máme ešte čas.

-Ideme nakúpiť veci na dom a potom budeme kadesi chodiť kým nepôjde bus.

-Dobre. Poďme.

Išli do obchodu, kúpili nejaké povzbudivé a omamné nápoje, ktoré mladým chutia, potom nejaké slané veci.

Sadli si na schodíky v tmavej uličke a bozkávali sa . Maxovi bolo úžasne. Dali si pelendrek a šli ďalej. Bol to najkrajší večer v Maxovom živote.

Keď prišli ku Maťke, zvítali sa a sadli. Naliali si a popíjali. Ale len s mierou. Niektorí členovia stretnutia už boli pod parou a skvele sa zabávali. Po chvíľke sa šli prejsť Max s Jankou po dedine. Sadli si na zastávku a robili všeličo príjemné čo si dokážete predstaviť.

Vrátili sa a zábava pokračovala  v plnom prúde. Dali si čaj, najedli sa a šli si ľahnúť na posteľ v príjemnom kútiku.Tam strávili všetok čas až do rána. Hrali sa, rozprávali a užívali si že sú ich duše aj telá spolu. Janka občas neverila, že je to skutočnosť. Užívali si každý moment, každý dotyk.

Nadránom Max zaspal asi na hodinu. Janka pri ňom driemala. Ráno sa všetci rýchlo zbalili, poďakovali usporiadateľke Maťke, ktorá mimochodom Maxovi strašne pripomínala Galadriel z filmu Pán Prsteňov.

Išli spolu celá skupina busom späť do mesta. Tam sa rozdelili. Max šiel s Jankou do štvrte kde bývala. Kúpili si raňajky a papali. Janka mala zavolať mamine keď pôjdu od Maťky. No nechcela aby vedela , že šli tak skoro tak jej volala až z ich štvrte. Nevedeli čo budú robiť doobeda ale mamina ich prekvapila oboch. Pozvala Maxa k ním domov. Obaja prekvapení , čo budú robiť, ako im vysvetlia malé krvné podliatinky na krku a podobne. Rodičia Maxa ani Janky netušili , že sú spolu .

Keď teda prišli ku ním do bytu, nikto nebol doma. Išli poroznášať vence po cintorínoch. Tak mali spolu opäť súkromie. Uvarili si čaj, Janka naškrabala zemiaky na obed, pustili si film a ľahli si na posteľ.

Opäť spájali svoj pery , bozkávali sa na tvári na krku kde to šlo. Čakali na rodičov a aj sa dočkali. Max nevedel čo čakať. Ale všetko bolo nad jeho očakávania. Rodičia boli milí. Oco dokonca prišiel za nimi a pokonverzoval. Napätie opadlo. No blížil sa čas odchodu. Tak sa nachystali a vybrali sa na stanicu. Cestou si spravili ešte zopár fotiek.

Na stanici prišla tá smutnejšia časť. Rozlúčenie. Janke šli slzy, objali sa , dali pusu, Maxovi zostali slzy na krajíčku. Vlak bol na odchode. Posledné objatie, posledná pusa a museli sa opäť na čas rozdeliť.

Max neudržal emócie  a vo vlaku mu tie slzy vyšli von.

Ako sedel v kupé, počúval hudbu a driemal pozrel sa na mobil. Mal smsku od Janky.

" Príchod domov, mamina : ahoj no co mi povieš? (s uškrnom) Co ti mam povedat? :D no je to kamarat alebo uz priateľ a ja ze noo kamarat to neni :D mamina : no viem ked ti spravil cucflek asi kamarat nebude :D a potom uz len kolko mas rokov ja ze 19 a ona cozee myselal Som ze ako ty alebo menej tak dieta to bolo -_-"

Max jej odpísal s nadšením že doma reagovali dobre a prišla ešte jedna smska kde Janka  písala že sa jej oco spýta či už šuhaj pošiel domov.

Cesta naspäť sa krátila. Max bol vo svojom meste. Naplnený šťastím vyrazil domov. Žirafka skončila v Maxovej posteli a o obálke nemusím písať. To zostane len pre nich dvoch.

Nie sú dokonalí, sú iní ale ľúbia sa. Príbeh má predsa len ďalšie pokračovanie. ..