Tak sme sa včera zbalili, veľmi ani nebolo treba, pár vecí a samozrejme počítač, bez neho by som sem moje zlatíčka asi ťažko dostala. Sadli sme do auta a šup na našu novú ( starú ) chalúpku. Nie je to ďaleko od šumu veľkomesta, ale predsa je to na moju upracovanú dušu balzam. Teraz sedím v kuchynke varím kurací vraj paprikáš, to sa stále nevieme dohodnúť či je to perkelt alebo paprikáš. Ale to je jedno. Dievčatá sa máčajú v bazéne a ten hluk čo robia, no ako na kúpalisku. Pištia ako keď ešte boli malé a to na nich milujem. Keď sa motorkár rozhodol, že chalúpku kúpi, tak som bola najšťastnejšia žienka pod slnkom. Neviem prečo, nikdy som nemala vzťah k chalupárčeniu a už vôbec nie k nejakej práci okolo záhrady. Ale je tu tak krásne, že som ochotná pomaly ale iste aj sadiť kvetinky. Ja a záhrada. Hmm pre mňa samú neuveriteľné.
Svieti slnko, obloha je ako z lacného romantického filmu cez deň nebovo modrá, v noci posiata hviezdami.  Spievajú vtáčiky a auto okolo nás prejde asi tak  dvakrát za deň. Ak niečo treba nakúpiť tak len na bicykli alebo in line korčuliach. Skrátka dedinka pre mňa ako z rozprávky. No a teraz musím ísť dovariť obed, ešte spravím klasické halušky nech si perkelt alebo paprikáš alebo čo to je vychutnáme tak ozajstne po chalupársky. Ďakujem motorkár môj po tomto mi srdce túžilo.