Neviem prečo musím vždy zvoliť taký divný názov. Ako by nestačilo napísať - obyčajný článok o vzťahu dvoch ľudí, obyčajný článok o láske. Lenže to by si ho mohol niekto spliesť s niečim iným. Mohol by si myslieť, že to je o láske dvoch konkrétnych ľudí. To tento článok nie je. Je to skôr moja úvaha, zamyslenie.
Ako by ste definovali šťastie? Ťažko sa to definuje, ale ak neviete, stačí si požičať nesmrteľnú vetu z filmu - "Štěstí, co je to štěstí? Muška jenom zlatá..."
A ako by ste definovali lásku? Na to vám už žiaden film odpoveď nedá. Ale ja som to zistil.
Láska je to, keď niekomu ubližujete a zároveň mu dovolíte, aby vám ubližoval. Možno so mnou nesúhlasíte, ale je to tak. Nie, nie som zatrpknutý a plný nenávisti. Nakoniec zostanú len tie krásne spomienky a to je to najdôležitejšie. Ale kým sa k tým spomienkam dopracujeme, bude veľa období "ubližovania".
Možno mi neuveríte, ale to vzájomné ubližovanie, trápenie a hádanie sa, je to najkrajšie na celom tom cite zvanom "láska". Všetká ta bolesť, to trápenie vám pripomína, že žijete. Keby bol vzťah dokonalý, tak by veľmi skoro skončil. Ale práve tie drobnosti, tie nedokonalosti nás držia "pri živote". Každý predsa vieme, že najkrajšie je udobrovanie :)
Nemusí sa to týkať len vášho partnera. Ubližujú aj ľudia na ktorých vám veľmi záleží - rodina, najbližší kamaráti - proste každý, kto pre vás veľa znamená.
A aj keď nás to veľmi často bolí, tak je to najkrajšia forma trápenia a bolesti, aká len môže byť. Nie je nič krajšie, ako keď po období "ubližovania" nastane kľud, všetko skončí a vás hreje pri duši neopísateľný pocit šťastia.
Veľa ľudí tvrdí, že mať jedného partnera na celý život je sprostosť. Že to je proti našej prirodzenosti. Možno je to proti našej "zvieracej" prirodzenosti, ale ako ľudia sme veľa z toho prekonali a získali novú, ľudskú prirodzenosť. Človek, ktorý neverí, že môže existovať tá pravá bytosť na celý život je ochudobnený. Ochudobnený o nádherný pocit. A ja takého človeka ľutujem. Možno nevie, o čo prichádza, ale keby to mal možnosť skúsiť, nikdy by to nevymenil.
Preto si nechajte ubližovať a ubližujte. Ale s mierou :)
váš "tiež ublížený a ubližovaný" shaggy
Ja ublížim tebe, ty ublížiš mne
27.01.2007 23:14:09
...a spolu budeme kráčať životom
Komentáre
*
hmm
tento tvoj článok
vďaka tebe by asi mnohí chceli byť praví skinheadi, sebci a tí, čo ubližujú iným a ubližuje sa im xi :)
je to zaujímavé, ide o súhlas cez negatívne vymedzenie veľmi samozrejmých a pozitívnych vecí...kým v minulosti sa všetci hrdili tým, akí sú cnostní, pokorní, skromní a dobrí (alebo aspoň súhlasili s názormi, ktoré o tom hovorili)....dnes sa láska, priateľstvo "zreálňujú" tým, že sa vracajú k človeku cez iné než fajn pocity....ako by si hovoril "vyzerám možno ako som grázel, ale iba na pohľad, v skutočnosti Vás ľúbim, ale inak to robím pre seba, som drsný, ale inak veľmi citlivý, no prejavuje sa to tým, že si navzájom ubližujeme"...ja to asi robím tiež, neviem, zásadne nesúhlasím so všetkým, čo počujem a snažím sa mať vlastný názor, najlepšie úplne "obyčajný a jednoduchý", ale pritom úplne "môj", a znovu ide o dištinktívne vymedzenie, aj keď to vlastne pôvodne vôbec nechcem...nechcem zásadne nesúhlasiť, iba premýšľam....je to proste na hlavu :D
takže môj názor: od zvierat nemáme ďaleko, sme si až veľmi blízki...a je jasné, že najviac mi dokážu ublížiť ľudia, na ktorých mi záleží, ale nielen tí :) no neviem, či ubližovanie hrá prim v mojej láske, určite nie...
Úprimne...
to bol iba postreh ;)