Ešte pred príchodom, Pirátka nástojila, aby sme jeden den išli do Gödöllő. Asi o tom počula a chcela vidiet. Ja som tam ešte nebola, tak som názor na to, či sa to oplatí, nevedela povedat.

Ale nechala som sa presvedčit, aj za cenu, že jej nestihnem ukázat všetky krásy Budapesti :)

Na vláčik sme nastúpili na Keleti. Jediné, čo mám rada na madarskej doprave je, že vlaky idú často. Do Gödöllő napríklad každú pol hodinu – a to bol víkend!!

Vláčik nás doviedol do mestečka Gödöllő.

 

Popisy nás jasne viedli cestičkou

Ku kaštielu

 

Pozreli sme si fotenie na svadbu (joj, to tam musí byt romantické :) )

Kúpili sme lístky na prehliadku a išli do parku, ktorý patrí ku kaštielu. Krásny.

Zavítali sme aj do Palmového sadu (inak netuším prečo bol palmový…..) bola to záhradka s predajom kvetov. A tam som videla, čosi, čo som ešte nikdy nevidela. Tulipánový strom. Vážne. Volalo sa to tak, a kvety sa podobali na kvety tulipánu.

A boli tam aj iné pekné kvietky.

 

Vnútri v kaštieli sa fotit nemohlo. Teda tá muzejná část sa fotit nemohla. Ale bolo to pekné. Stálo to za to. (link na ofic. web, tu sa čosi nájde v madarskej verzii.....)

V kaštieli kedysi bývala Sisi, aj s tým svojím. Bolo to jedno z ich sídiel. Pamatám si ešte izbu special „vyrobenú“ pre Máriu Teréziu. Boli tam dobové šaty. A čo ma zaujalo – začiatok anorexie :) už Sisi by som nazvala anorektičkou :P stále chudla, jedla raz denne, aj to iba zeleninku, a korzet si utahovala na osí driek. Vážila vraj tak 40 kg :P a pás mala že 50 cm (jéééj, to ja som už dávno nemala :P ). A bola vyššia než Franc Jozef, a na všetkých obrazoch je schválne vždy malovaná jako nižšia, alebo sedí…. Aby to nebolo také blbé :) Fotiek mala málo, lebo mali po istom čase povinnost, ju malovat jako mladšiu. (inak, jej manžel bol jej bratranec, ty koksoooooo :) )

no a neskor kaštiel využívali, v čase komoušov aj ako lovecký zámok pre najvyšších papalášov. potom bol aj domovom dochodcov.

Special pre believera. Celý ten strom panovníkov sa mi až tak nelúbil, ale táto mapka o to viac :) sú tam všetci (ak chceš pošlem mailom origoš velkost, to sa pak lepšie číta ;) )

A potom sme si ešte užívali ničnerobenie v parku :) a nielen my….

A na Altánok sme samozrejme nazabudli (na alwaysa tiež nie, ale všetko má svoj čas….)

Stretli sme sa s altánkom pod altánkom (či vedla,???) Pirátka aj ruku podávala, a sme radi, že ju altánok prijal :)

Pomaly sme sa poberali naspat k vlaku smerom do Budapešti.

Vo vlaku sme stretli aj futbalových fanušíkov – to bola tá umiernenejšia skupina… predsa len, nehral Ferencváros, bol iba nejaký (tuším) medzištátny priatelský zápas.

Ale tie informácie čo sme sa dozvedeli od chlapcov – fanušíkov !!! pardón, ja som sa dozvedela… ach jaj, o slovenských devách debatili, čo sú na ich univerzite :( joj, veru, tie devy tam nerobia dobré meno…..

 

ujovia na stanici zahrali šachy

a my sme sa pobrali na nútený nákup potravín, do velkého, nového shopping parku poblíž Keleti. Cestou von sme padli do oka tu malému chlapčiskovi, ktorý sa ockovi skrýval….. (otecko si nás všimol tiež :D )

zhodnotili sme (teda Pirátka zhodnotila), že dobře, že tie ceny benzínu nie su v korunách (či nebodaj o chvílu v eurách…..

Po tomto dni, Pirátka veru takto skončila…..