V hlase je ráno skryté,
keď slávik tu spieva.
Slovami hroznými,
čo presne tak mieria.
I na oči radosť je
pozrieť sa teplé.
Veď plameň vyteká,
páli sťa v pekle.
Rukami hladkými
pohladí vlasy.
Na krku spočinie,
uškrtí masy.
Ešte krok bližšie
nádhernou nohou.
A potom bez studu...
Ušliape, zbohom!
Komentáre
Ef 4,26n
Aj Ježiš sa hneval, keď prevracal stoly peňazomencom.