... jedného dňa sa jeho idylka neohrozeného revízora rozptýlila. V trolejbuse stála nádherná blondína. Bola vernou kópiou Pamely Anderson. Nedokázal odolať a nenápadne sa predieral davom. Nakoniec zastal pri nej. Vyčkal na vhodný momet, keď už bol trolejbus preplnený, a začal sa na ňu nenápadne tlačiť. Bolo to vzrušujúce cítiť jej vlasy, ktoré vďaka otvorenému okienku prievan jemne rozfukoval. Vždy, keď autobus pridal, jemne to ňou trhlo a oprela sa celým svojím pozadím o neho. Po niekoľkých takýchto nárazoch už nešlo schovať zmenu, čo sa udiala v jeho nohaviciach. Všimla si toho aj ona. Iba sa pousmiala a on pochopil, že objekt jeho túžob je naladený na rovnakú vlnovú dĺžku. Keď o pár zastávok dáma vystúpila, vystúpil aj on. Z pocitom závrate a chvenia pristúpil k nej. Ona sa otočila a povedala mu, že pravdepodobne myslia na to isté. Viac netrebalo a rovno ju pozval k sebe domov.

Otvoril fľašu vína a ponúkol ju. Obom sa pomaličky zvyšoval tep. Jemne pohladila jeho stehno. On jej pohladil ramená. Ich pery splynuli v sladkom bozku. Hodnu chvíľu sa vášnivo bozkávali a boli čoraz viac a viac vzrušení. Potom jej navrhol, aby sa osprchovali a pokračovali v spálni. On je ako džentlmen nechal priestor, aby sa osprchovala v jeho malej kúpelni sama. Tešil sa ako malé dieťa, ktoré dostáva hračku, po ktorej tak veľmi túžilo. Ochvíľku vyšla obkrútená osuškou a presunula sa do spálne. On vbehol do kúpelne a umyl sa rýchlejšie a dôkladnejšie, ako kedykoľvek pred tým. Pomaličky sa presunul do spálne. Ona tam stála otočená chrbtom a pozerala cez okno. Prišiel a nežne ju pobozkal na krk. Pohladil jej plecia a pritlačil sa k jej chrbtu hruďou. Ona vyšpúlila zadoček a on cítil ako jeho vzrušenie zakcelerovalo. Kľakla si na kolená a sňala jeho uterák. Ďalšie detaily nechám na čitateľa.... Po nejakej chvíľke sa rozhodol zabojovať aj on a uvoľnil osušku z jej tela. A vtedy sa to stalo....

Na mieste, kde očakával ženské lono sa čosi hompáľalo. Naplo ho a bežal na toaletu uvoľniť tú nevoľnosť spôsobenú pohľadom na mužský úd. Trvalo mu to niekoľko minút, za ktoré zostarol o pár rokov.

Keď sa konečne vrátil, uvidel ju, resp. jeho ležať na posteli s nechápavým výrazom na tvári. "Čo sa ti stalo?", opýtala sa ho. "Ešte si nikdy nebol s mužom ako som ja? Ja som si myslela, že si to vedel?" Lenže on nad tým iba povrtel hlavou a povedal: "Ako si mi to mohla...., vlastne ako si mi to mohol spraviť ty jeden posraty buzerant!" Ona sa iba usmiala a povedala: "Tak ja som buzeran? A čo si vlastne ty? Obtieraš sa o ženy v trolejbuse? Čo si zač? Froténista?" To slovo zarezonovalo v jeho vnútri. Bál sa ho celý čas vysloviť, mal pocit, že všetko čo robí, je normálne. Od nej to ale vyznelo ako urážka ako výsmech. Urážal ho nejaký úchylný transvestita, ktorý ho pokoril, ktorý pošpinil jeho mužskosť.

Chvíľu tam sedel a počúval výsmech transvestitu, ktorý medzičasom zistil, že Froténista pracuje ako revízor a neustále sa mu posmieval: "Tak ty si mi pekné číslo, ty pracuješ ako revízor, no tak to je dobré, to je gól. Tak ti si pekne užívaš a nikto pri tom ani netuší čo si zač. A ty mi ideš nadávať? Veď som zvedavá, ako sa zatvária tvoji zamestnávatelia, keď im niekto povie čo si zač."

To už nepovedal Transvestita, ale démon, čo sa vrátil z dovolenky.

Všetok ten odpor, všetká ta potupa doplnená výsmechom Transvestitu, otvorili dvere Démonovi. Ten sa rozptýlil po celom tele a zasiahol každú Froténovú bunku. Zatváril sa, že musí opäť grcať. Odbehol do kúpeľne a z poličky vytiahol nožnice. Potom sa vrátil.

Nehovoril nič, už iba konal. Nepamätal sa koľko krát jeho ruka vyrazila k telu Transvestitu, nezastavil sa ani vtedy, keď už ležal na zemi.

Útok Transvestitu prekvapil natoľko, že sa nestihol brániť. Hneď druhá rana zasiahla krčnú tepnu a bolo iba otázkou sekún, kým stratí vedomie.

Froténista zatiaľ neprestajne bodal a bodal. Všetko biele sa začalo meniť najprv na fľakaté a postupne čoraz viac červené. Všade po jeho izbe striekala krv z už mŕtveho ale neustále prederovávaného tela.

Spamätal sa asi až po desiatich minútach. Uvidel pred sebou telo deravé ako ementál, celé od krvi. Izba podobne ako aj on celý, boli od krvi. Po hodine začal chápať, čo sa stalo. Osprchoval sa, obliekol sa. Zatvoril byt. Vybral všetky svoje úspory a šiel si kúpiť letenku do Brazílie. Zmenil všetky úspory na americké doláre ignorujúc radu dámy za prepážkou, že euro je na tom lepšie. Potom kúpil niekoľko litrov benzínu, polial ním byt a jemne pustil plyn. Nenápadne sa vytratil a od baru za rohom sa nechal odviesť taxíkom na letisko.

Bol práve nad oceánom, keď požiarnici dohasili jeho byt. Unikajúci plyn ucítila suseda, ktorá neuvedomujúc si nebezpečenstvo zazvonila na jeho zvonček. Keďže sa zhovárala s manželom a zazvonila skôr, ako sa stihla postaviť pred dvere, zachránila si život. Výbuch vyrazil dvere a jeho plamene ju oblízli. Zničili jej pri tom jej nový účes a spálili časť mihalníc. Nakoniec bola predsa len rada. V porovnaní s tým, čo neskôr našli požiarnici v byte, obstála celkom dobre. Telo, čo v ňom našli, po nejakom čase identifikovali podľa chrupu. On v tom čase cestoval v preplnenom autobuse krížom cez Brazíliu. Opierala sa o neho pekná mulatka, ktorá celú cestu čosi portugalsky švitorila nejakému starčekovi. Voľné šaty odhaľovali jej poprsie a jej suknička jemne povievala v prievane, ktorý mali na svedomí chýbajúce sklá na autobuse. Jej okraje jemne pohládzali jeho stehná a on vedel, že tentokrát to transvestita určite nebude. Na batožinovom priestore sedel Démon a nakukoval cez vetracie okienko....

O niekoľko kilometrov sa cesta zvažovala. Vodič autobusu sa snažil pribrzdiť, ale na jeho veľké zdesenie, brzdy prestali fungovať. Autobus sa nezadržiteľne rútil dole cestou. Po niekoľkých minútach divokej jazdy vrazil do svahu oproti. Akoby zázrakom všetci prežili, až na jedného človeka...