Po prvé. Nikto si pozemského otca nemôže vybrať. Veriaci si naopak môžu vybrať za otca nadprirodzenú bytosť, za ktorú považujú Boha.
Po druhé. S meniacim sa vekom sa mení aj naša predstava o otcovi. Maličkému človiečikovi sa pri slove otec vybaví taký otec, ktorý mu pofúka udreté kolienko, pomôže vstať zo zeme pri prvých pádoch. Tým väčším stačí, ak im  opraví poškodený bicykel,  ochráni pred bitkármi, pomôže pri rozhodovaní na akú školu ísť, vypočuje si prvé vzlyky po sklamanej láske a pomôže im po  dovŕšení dospelosti postaviť sa na vlastné nohy. Stručne. Deti chcú aby sa kedykoľvek to potrebujú, mohli na svojho otca obrátiť a požiadať ho o radu či pomoc.
Po tretie. Matka  detí od ich otca chce, aby jej pri starostlivosti o nich a ich výchove  pomáhal podľa svojich možnosti a schopnosti celý život, a to už od ich počatia. Stručne povedané.  Matky v otcoch svojich detí hľadajú oporný stĺp, od ktorého očakávajú, že im bude vždy nápomocný.
Po štvrté. Otec od svojich detí spravidla chce, aby okrem poslušnosti sa aj dobre správali, učili a aby na nich mohol byť v živote hrdý. Inak povedané, aby sa mohol za každých okolností na nich tiež spoľahnúť.
Po piate. Spoločnosť  vytvorila zákony, ktorými otcom umožnila vychovávať svoje deti už od narodenia napríklad tým, že  môžu byť na rodičovskej dovolenke. A takým otcom, ktorí akosi pozabudli na to, že majú deti,  to pre zmenu pripomína zákonom trestným. Stručne vyjadrené, ani spoločnosť nechce, aby deti mali nezodpovedných otcov.
Podľa toho mi vychádza, že každý z dotknutých chce, aby práve ten náš otec bol  taký, ktorý vždy splní všetky naše predstavy o otcovi. To je správne, lebo aj tu musí existovať nejaký ideál. V reálnom živote  by ale určite postačilo, keby sa každý mohol na svojho otca kedykoľvek obrátiť nielen ako na otca, ale aj ako na dobrého  kamaráta. A to aj vtedy, ak je v televízii prenos z futbalových majstrovstiev Európy. Takí otcovia si potom skutočne zaslúžia mať v kalendári aj svoj Deň otcov.  A aký je ten váš otec? Už ste mu za to, čo pre vás robí alebo robil aj poďakovali? Ja môjmu otcovi, ktorý už žiaľ nie je medzi nami, ďakujem aspoň týmto vyznaním. Na záver by sa mohol hodiť aj tento citát od neznámeho autora: „Dieťa je také, ako ho vychováme. Vychovať, to neznamená  kázať a rozkazovať, ale dávať mu ten najlepší príklad“.
Prajem pekný a príjemný deň.J.Kotulič.  A taký bol môj otec

http://doko.blog.portal.sk/detail.html?a=9e1f2c080a5f577552fd343335eeb5e6