Už tri týždne bývam v Tampere. V treťom najväčšom meste Fínska a zároveň v najväčšom vnútrozemskom meste v Škandinávii. Na najbližšie štyri mesiace bude toto mesto mojím novým domovom. Áno, ako sa dá z nadpisu správne vytušiť, patrím k tunajšej špecifickej menšine - k takzvaným "exchange students". K ľuďom zo všetkých kútov sveta, ktorí na pár mesiacov opustili svoje domovy a prišli do krajiny tisícich jazier študovať, rozširovať si svoje obzory, spoznávať novú kultúru...(piť a zabávať sa)...*error, zátvorku si preskočte :)*...skrátka, vyskúšať niečo celkom nové.

Ktovie, čo by som robila práve teraz, keby som sa vo februári neprihlásila na výmenný študijný program Socrates/Erasmus. Zrejme by môj život pokojne ubiehal v starých známych koľajách, doma, v Bratislave. Teraz som však tu a tri týždne ubehli ako voda. Boli to však týždne plné zážitkov, zážitkov rôznych príchutí, farieb a vôní, pokúsim sa ich preto roztriediť a opísať čo najlepšie:

Fínsko, Fíni, Fínčina - prvé dojmy

Som v krajine, kde je ulica "katu", univerzita "yliopisto" a dobrý deň "hyvää päivää". Už len samotné sledovanie nápisov vo fínčine je pre našinca zážitkom. Fínčina je totiž tak odlišná od väčšiny európskych jazykov. Ak však viete po anglicky, ste zachránení. S angličtinou tu takmer nikto nemá problém, pohotovo spíkujú takmer všetci - od predavačov v kiosku po učiteľov na univerzite. Zdá sa mi, akoby Fíni pochopili, že práve angličtina môže otvoriť ich krajinu svetu, a že chytili túto šancu pevne do rúk. Väčšina zahraničných študentov (vrátane mňa) si Fínsko vybrala práve kvôli možnosti študovať v angličtine.

Druhým oficiálnym jazykom Fínska je však švédčina, ktorá je tu zároveň zaujímavým fenoménom. Napríklad všetky nápisy na potravinách su po fínsky aj po švédsky a čo ma prekvapilo - všetci fínski žiaci sa musia švédčinu povinne učiť. Dôvod? Fínsko bolo v minulosti po stáročia súčasťou Švédska a v súčasnosti tvorí asi 6% obyvateľov Fínska švédska menšina, ktorá žije najmä na pobreží. Čiže je to približne to isté, ako keby sme sa na Slovensku museli povinne učiť po maďarsky. :) Neodporúčala by som ale nasledovať fínsky príklad. Ani jeden Fín, s ktorým som sa zatiaľ rozprávala, nie je z tejto situácie príliš nadšený. Švédčinu príliš často nevyužívajú a povinnosť im švédčinu skôr znechucuje.

Ak chvíľu sledujete dav valiaci sa hlavnou ulicou, rýchlo si dokážete vytvoriť obraz o typickej móde mladých Fínov. Veľa mužov nosí dlhé vlasy, čo obzvlášť irituje môjho spolužiaka, Angličana s decentnými fúzikmi, ktorý by im tie podľa neho - čudácke chvosty najradšej odšmykol. :) Mladé Fínky zase obľubujú byť zahalené celé v čiernom, na tvári sa im zväčša blyští niekoľko piercingov a vlasy im svietia krikľavými farbami. Už som videla vlasy ružové ako plyš aj zelené ako tráva.

S viacerými Fínmi som už prehodila zopár slov. Najmä s tútormi - miestnymi študentmi, ktorí sa starajú o zahraničných študentov. Väčšina z nich potvrdila zaužívané predstavy o nesmelých Fínoch, skutočne pôsobili skôr placho a introvertne. Jeden tútor bol však asi výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. A ešte akou. Takého "ukecaného" chalana som už dávno nestretla. Nikdy nezabudnem na to, ako mi na párty asi dve hodiny zanietene vysvetľoval svoju teóriu ideálneho štátu na fľaške od whisky. :) Skrátka, ľudia sú tu rôzni, tak ako všade inde na svete.

Pozitívny kultúrny šok som zažívala najmä "pri prepážkach". Či už v škole, v banke alebo v dopravnom podniku, všetci zamestnanci boli veľmi ústretoví a ochotní pomôcť. Odvšadiaľ odchádzam s hŕbou letákov a ešte som tu nenatrafila na unudenú tvár, ktorá by mi dávala najavo, že ju obťažujem. Ako sa mi to ,žiaľ, občas stáva doma.

Príliš som sa však neskamarátila s tunajšími cestovnými poriadkami MHD,  ktoré sa mi zatiaľ zdajú neprehľadné. A ešte, ak bývate v Tampere, nechoďte nakupovať v nedeľu. V tento deň sú takmer všetky obchody zatvorené, vrátane tých v centre. Radšej sa choďte poprechádzať k jazeru. :)

Život à la Erasmus  alebo Celý svet v malom

S Fínmi však zďaleka neprichádzam do kontaktu tak často ako so zahraničnými študentami. V meste je nás niekoľko stovák, čiže cez deň spoľahlivo zaplavíme univerzitný campus a večer miestne bary a diskotéky. Tampere je sídlom štyroch univerzít: Je tu "moja" univerzita - UTA (University of Tampere), ktorá je zamerená najmä na spoločenské vedy a medicínu, ďalej TUTka (Tampere University of Technology) a dve tzv. polytechniky TAMK a PIRAMK. Sú tu naozaj ľudia z celého sveta - drvivá väčšina je samozrejme z Európy, ale sú tu aj Američania, Kanaďania, Mexičania, Ázijčania, atď. Avšak asi polovica zahraničných študentov v Tampere je z Nemecka. Vetu "I am from Germany" tu počuť skutočne často. Už si aj zopár nemeckých študákov povzdychlo, že si prišli do Fínska precvičiť angličtinu a stále rozprávajú po nemecky. Nuž, smola. :) Slovenských študentov je v celom Tampere v súčasnosti asi osem. Je nás málo, ale držíme spolu. :) Medzinárodné prostredie sa mi zatiaľ veľmi páči. Jednoducho, po hodine sa rozprávam so spolužiačkami z Maďarska a Nemecka, na zastávke stretnem Rusku, v autobuse prehodím zopár slov s kamarátom z Poľska a s kamarátkou z Talianska. Rozhovory medzi študentami sú rovnaké ako na Slovensku. Rozprávame sa o škole, plánoch na večer, o svojich radostiach a starostiach, rozdiel je len ten, že medzi sebou lúskame angličtinu a pochádzame zo všetkých kútov sveta.

Wake up, Mikontalo! alebo Ako chutí život na "intráku" v Tampere

Bývam na sídlisku Hervanta a cítim sa tu takmer ako doma, v rodnej Petržalke. :) V Petržalke o čosi menšej, nižšej a zelenšej. Dokonca, oproti môjmu internátu je budova s nápisom Technopolis. :) Zelene je tu ale neporovnateľne viac ako doma. Stačí spraviť pár krokov a ocitnete sa v lese, pri jazere, kde je božské ticho a neporušená príroda, akoby na míle vzdialená od civilizácie (ktorá je v skutočnosti za rohom).

Náš internát, slávne to Mikontalo, je (aspoň podľa wikipédie :) )najväčším obytným domom v Škandinávii. Je to naozaj 12-poschodová opacha a bývajú tu najmä študenti technickej univerzity, ktorá je hneď vedľa. Bývanie je pohodlné,  v byte máme tri izby, vlastnú kuchyňu aj kúpeľňu a skvelú oranžovú sofu, na ktorú nedám dopustiť. :) Miestnou tradíciou je to, že opití študenti musia pri návrate na internát zakričať z plných pľúc: Wake up, Mikontalo! Naštastie ma ešte nikto nezobudil. :)

Čaro fínskych diskoték a iné lahôdky

Tampere je mesto vo Fínsku vychýrené svojím bohatým nočným životom. Naozaj, je tu niekoľko barov a diskoték, takže je si z čoho vybrať. DJ-i vo väčšine z nich servírujú klasické moderné diskotékové hity, ale nájdu sa aj výnimky. V jednom podniku má DJ špeciálnu slabosť pre "to najlepšie" z 80tych a 90tych rokov, takže sme v jeden večer tancovali na Modern Talking, Spice Girls a spol. :) Ale ako som zistila, ak máte okolo seba svojich kamarátov a dokážete sa vyblázniť na čokoľvek, aj z Barbie Girl a O-zone sa môžu nakoniec vykľuť najlepšie momenty večera. :) Podstatné je teda zobrať si dobrú náladu a najmä zopár eur navyše. Obvykle sa platí už za samotný vstup, šatňu, nehovoriac už o drahom fínskom pive, ktoré je minimálne dvakrát drahšie ako na Slovensku. Odporúčala by som aj dávať si pozor na nohy, miestnym zvykom je rozbiť o zem aspoň zo 2-3 poháre za večer. Ani s tancovaním netreba príliš otáľať, lebo diskotéky zatvárajú o pol štvrtej :), čiže tí, ktorí chcú v bujarom nočnom živote pokračovať ďalej, pokračujú na internáte.

Študentský život však nepozostáva len z diskoték. Ak máte fantáziu (a ste otužilí), dá sa tu robiť čokoľvek: Ísť sa kúpať v noci do jazera a ležiac na hladine pozorovať hviezdy, vybehnúť zo sauny a bežať na Adama/Evu okolo sídliska :), ísť sa člnkovať a bojovať s vlnami obrovského jazera, urobiť si na párty z triafania ponožky zavesenej na požiarnom alarme adrenalínový šport...:) A čo je ale najlepšie - môžte spoznať nových fajn ľudí a získať nových kamarátov.

Ah, aby som nezabudla :), dá sa tu aj študovať na univerzite, spoznávať mesto a cestovať. O tom by som tiež chcela napísať, ale až keď budem mať fotky.

Zatiaľ. Nähdään. :)