Kráčala som včera po chodníku krokom približujúcim sa k rýchlej chôdzi, až kým ma nespomalila pani, trápiaca sa s mohutnou taškou. Obsah neforemných rozmerov jej ťahal ruky k zemi.
Keď som sa priblížila, nedalo mi neosloviť ju: "Dobrý deň, máte to ešte ďaleko? Pomôžem vám?"
"Ale nie, už iba tu. Ďakujem. Doteraz mi pomáhala kolegyňa."
Potom som sa konečne dozvedela, že v tej taške je počítač, že taška má dlhé rúčky a aj ďalšie veci. Je fajn, keď sa ľudia môžu porozpávať.

Veselé žlté iskerníky ma donútili odhodiť kŕč zvierajúci žalúdok, zatiahnutý ako opasok na poslednú dierku. Chrumkavé redkvičky so svojou jemne štipľavou chuťou sú tak dobré.