Práve vtedy sa začína proces, ktorému hovorím proces oslobodenia mémov od génov. Kým v prirodzenej tlupe sú mémy pod silným selekčným tlakom génov, v civilizácii si môžu mémy vyberať hlavy a vytvárať subsociety podľa vlastnej štruktúry. Určité memplexy zoskupujú jedincov do sociálnych skupín na základe ich genetickej podobnosti (vrodenej schopnosti replikovať konkrétnu štruktúru memplexu). Dá sa povedať, že proces sa obrátil a vznikajú rozšírené memotypy, alebo mémgénové fenotypy.
Kým v lovečsko-zberačskej tlupe mém celibátu je na smiech, v civilizácii môže byť (a veru neraz aj bol) spojený s príslušnosťou ku kaste vyvolených. Nie každý dokáže dodržať celibát. Musí byť určitým spôsobom deviantný už geneticky a mém celibátu môže byť práve tým obranným mémom, ktorý umožní, aby memplex kasty vyvolených nosili v hlavách určitým smerom prirodzene vyvinutí jedinci, ktorí tento mempex nebudú rozleptávať nebezpečnými mémami.
Zvyšovanie hustoty populácie umožnilo vznik memplexovej diverzity a vytvorenie memetického ekosystému, ktorý som si interne nazval mekosystém civilizácie. V ňom sa rôzne memplexy môžu spájať, vytvárať vlastné zákonitosti, skrátka žiť čiastočne nezávisle od génov, ktoré vytvorili na planéte biologický ekosystém.
Tým, že si môžu mémy vyberať jedincov, radikálne sa rozšírila deľba práce a špecializácia. A teraz sa vraciame k hudbe a umeniu vôbec. S rozvojom civilizácie sa rozvíja aj kasta umelcov. Sú to jedinci s určitou schopnosťou vnímania, ktorí sa snažia vytvárať artefakty, ktoré nájdu konzumentov, a tí sa odvďačia časťou svojich zdrojov. Všetky civilizácie poznajú potulných spevákov, básnikov, maliarov a podobne. Spočiatku vznikajú zrejme rôzne správy, ktoré sú potulnými umelcami replikované medzi jednotlivými usadlosťami, ale tlak prírodného výberu z nich urobí memplexy, ktoré sa šíria ako celok úspešnejšie. Pôvodne pravdivé správy sa zlučujú do ság, kde sa strácajú pôvodné historické postavy v mene jednoty celku memplexu ságy. Ustáli sa aj forma, tak aby vyhovovala čo najviac recipientom. Takéto memplexy vytvárajú a udržujú jedincov do celkov. Treba si uvedomiť, že to nie je vôbec v záujme tých jedincov, pretože to umožňuje ich podriadenie do mocenských štruktúr, ktoré sú cudzie ich genetickej prirodzenosti. Vyhovuje to však memplexom, pretože im to umožňuje ich replikovanie naprieč mnohým generáciám svojich nosičov. Opätovne tu chcem zdôrazniť fakt, že tento proces je procesom podriaďovania genetického replikátora záujmom memetického replikátora. Je to proces domestikácie zvieraťa (Homo sapiens) pre potreby inej formy existencie.
Tak ako iné stránky života aj hudba a iné umenie získava na tejto domestikačnej kvalite. Mení sa význam a obsah umenia. Tvoria ho také memplexy, ktoré si dokážu nájsť svoje vybrané skupiny hláv. Začína sa rozdelenie na ľudové umenie a dvorské umenie (umenie spoločenských elít). Iný čas môže venovať replikácii umeleckého memplexu roľník, ktorý je od ráno do večera zabraný v práci pre obživu a iný čas jeho feudál, ktorý má čas pestovať svoju výnimočnosť. Umenie sa stáva vycibrenejším na hradoch, kým v podhradí stále viac-menej ešte pripomína umenie lovecko-zberačských tlúp. Domestikačný efekt memplexov elitnej kultúry je ten, že sa jedinci určitej elitnej kasty musia podrobiť prijímaniu príslušného umeleckého memplexu, inak sú vo svojej kaste diskriminovaní. Preto každý elitný umelecký memplex obsahuje mém hooky, ktoré posilňujú pocit postavenia v hierarchii tlupy. Čím je elitná skupina širšia, tým viac jedincov v nej podlieha domestikácii (snobizmus), teda prijímaniu umenia, ktoré mu nie je prirodzené. Kto chce s vlkmi byť - musí s nimi vyť.

pokračovanie zajtra...

---

Obsah cyklu

Mystifikácia kultúrnymi elitami I
Mystifikácia kultúrnymi elitami II
Mystifikácia kultúrnymi elitami III