arikah.net

Na niektoré pesničky nikdy nezabudnete. Teda výnimky existujú. Vždy si spomeniem na Samotárov a tú pasáž s hymnou. Ale to je výnimka. Inak sa na niektoré pesničky nezabúda.

Na túto konkrétnu si teda spomínam hoci si nespomínam, či som ju niekedy počul normálne. Normálne znamená z rádia alebo z televízora. Alebo potom z mono magnetofónu alebo vinylovej gramofónovej platne. Alebo teraz z cédečka alebo empétrojky. Alebo z hocičoho z čoho teraz znejú pesničky. Tak normálne si nespomínam na to, že by som tú pesničku niekedy normálne počul. Nemali sme ju na platni a ani na kazete. A ani nijak inak. Inak ako normálne.

Mám pocit, že som tú pesničku vždy počul tak nenormálne. Nenormálne znamená, že ju spieval niekto pri obede. Alebo len tak, bez obedu. Moja sestra napríklad dospela do puberty skôr. Jednak je staršia a jednak dievčatá vždy dospievali skôr. Prejav puberty znamená, že si pri obede spievate alebo aspoň hmmmkate. Normálne si spomínam, ako moja sestra raz v nedeľu pri obede hmmmkala a kývala hlavou zo strany na stranu a to pomerne rytmicky. Lyžicu s polievkou držala v strede. Tam kde bola os pohybu hlavy. Mama sa na ňu pozrela a kyvadlový pohyb sa zastavil. Sestrine ústa sa otvorili. Hmmmkanie sa prerušilo a polievka sa prehltla. Potom zase hmmmkala a kyvotala hlavou. Ruka zatiaľ nabrala polievku a čakala na mamu.

„Prestaň s tým. Budeš mať šaleného muža“ povedala moja mama. Presne viem, že povedala “šaleného“ a nie “šialeného“. Žili sme v Košiciach a hoci boli moji rodičia z južného pohraničia nabrali aj tie východniarske slová. Tak moja sestra mama mať “šaleného“ muža.

Ja si myslím, že mamu treba vždy počúvať. Mama má vždy pravdu. Niekedy sa to ukáže relatívne neskoro ale na tie slová dôjde vždy. Moja sestra by vám dala za pravdu. Mala “šaleného“ muža. Pilota a majora. Už sa rozviedli. Nie je na tom nič smutné lebo už sa to stalo a keď nič iné tak už aspoň nemá “šaleného“ muža. Pilota a majora. Keby v tú nedeľu dala na mamu mohla si to ušetriť. Stačilo prestať hmmmkať a kyvotať hlavou.  Ja som to nikdy nerobil. Mne mama nikdy nemusela povedať: „prestaň s tým, budeš mať šalenú ženu“. Nehmmmkal som a nespieval som si pri nedeľňajšom obede. Mám normálnu ženu. Nie je ani pilotka a ani majorka. V lietadle sa dokonca bojí. Mal som šťastie. Ja som vždy dal na mamine dobré rady.

Trochu som od tej pesničky odbehol. Ale v téme sme ostali. Neznamená to, že moja sestra vtedy spievala “TÚ“ pesničku. Lebo pravdu povediac ja ani len netuším akú pesničku vtedy hmmkala a spievala. Predpokladám, že Petra Nagya alebo Elán alebo niečo z českého folku. Ale keby to bol český folk asi by sa tak rytmicky nehýbala. Asi by mala zasnený pohľad. Moja sestra mala pri nedeľňajšom obede relatívne často zasnený pohľad. Mama jej aj vždy povedala: „spíš? Je obed. Jedz.“ Ale je pravda, že pri zasnenom pohľade mojej sestry sa jej mama nikdy nevyhrážala “šaleným“ mužom. Moja sestra teda tak pozerala z okna a jedla vyprážaný rezeň a zemiakový šalát. Napríklad. V lete sme mávali aj šóšku. V takomto období ako je teraz ešte nie. Teraz ešte šóška nie je. Teda ak je tak je z dovozu. Vtedy bol dovoz len taký, čo vidiečanky doviezli na trh alebo čo mama doviezla z rodnej obce na južných hraniciach od naďmamy a naďapu. Tak zase som od “TEJ“ pesničky odbehol.

Ale je to celý čas o tom istom. Máme výročie. A je taká pesnička, ktorá vám to výročie pripomenie. Nikdy sme ju nehrali na gramofóne a nespomínam si ani na to, že by ju moja sestra hmmmkala. Ani na to si nespomínam, že by ju niekto v našej rodine na rodinnej oslave spieval. Mama spievala takú maďarskú pesničku o električke šestke, čo niekde stojí. Viem to, lebo jednak si spomínam a jednak ju akurát naučila aj našu dcéru. Ale nemyslím teraz na výročie založenia električkovej trate alebo tak podobne.

“TÁ“ pesnička je o majorovi a pilotovi, ale nie o tom “šalenom“ čo si ho zobrala moja sestra za muža.  Dnes by mal výročie. Vraj si dal rád do nosa ale to sa začalo hovoriť až potom, keď sa už mohlo začať hovoriť. Teda pri nedeľňajšom obede ste mohli doma aj vy hovoriť čo ste chceli ale museli ste trochu privrieť okno. Hlavne keď pod vami bývala pani čo pracovala na MNV a vedľa vás sused, čo chodil do práce v uniforme Ľudových milícii. Ale inak ste mohli hovoriť skoro čo ste chceli. Ale vtedy by aj tak nikto nepovedal, že ten major by sa dnes na svoje výročie opil ako sviňa.

V telke by dnes išiel nejaký sovietsky film a z rádia by sa možno ozvala “TÁ“ pesnička. Ja si teda nespomínam na to, že by som ju niekedy počul z rádia ale pravda je taká, že ju mám v hlave od narodenia. Nemám tam veľa pesničiek, ale táto ostala. Tak “TU JU MÁTE“. Keď už sme dnes mali to výročie.