Šľak ma ide trafiť z môjho klamania

        Šľak ma ide trafiť z mojej záľuby v klamaní. Ale zo svojho otca sa človek nedostane. Môj tatko bol najväčší klamár na svete. Ale ako klamal! Koľko v tom bolo poézie, nehy, rozprávkových volovín! Pamätám sa, ako raz na Vianoce, keď sme vošli do izby, v ktorej svietili sviečky na vianočnej jedličke, otec visel v otvorenom okne a kričal: "Rýchlo, poďte sa pozrieť! Ešte som ho stačil schmatnúť za nohu..." Keď sme pribehli k oknu, nevideli sme nikoho!
Keď sme sa pýtali, kohože to vlastne držal za nohu, odpovedal samozrejme: "Anjela. Boli dvaja plus Ježiško. Teraz pres chvíľou mi uleteli. Jedného som stačil schmatnúť za nohu, ale vyšmykol sa mi - ja jeho anjela!"
Aj ja rád klamem. Spôsobuje mi to rozkoš. Najradšej trénujem pri telefóne. Celý sa trasiem od radosti, keď niekto volá omylom naše číslo. Zásadne nikomu neoznámim, že je to omyl.
Pohrám sa s volajúcim ľahučko a s nadhľadom. U firmy DATASYSTÉM som raz potvrdil objednávku 30 počítacích strojov za hotové. Mali ich priviezť ihneď. Určite do nejakého podniku priviezli v ten deň 30 počítacích strojov, s ktorými nepočítali. Dobrí sú takí, ktorí volajú stručne. Minule som zdvihol telefón a ozvalo sa v ňom "DEPO?" "Prosím?" pýtal som sa. "DEPO štyri?" "TU je depo jeden,
dva, tri, štyri!" prebil som volajúceho. :"To nie je možné!" neveril mi hlas. "Zlúčili nás..." smutno som mu prezradil s plačom na krajíčku. Tiež bol pomýlený a nešťastný. Nedávno mi volal jeden a opýtal sa, či hovorí s pánom Majdánom. "Pri telefóne!" klamal som. "Vaše číslo mi dal môj nadriadený, vraj sa poznáte..." oznamoval mi hlas.
"Môžete vášmu nadriadenému niečo odkázať? Povedzte mu, že som v živote nestretol väčšieho vola, ako je on. Ďakujem vám." Aj on mi trochu prekvapený povedal "Ďakujem" a zložil.
Raz mi zvonil telefón a zrúkol na mňa hlas: "Je tam Slovnaft?" "Prosím. Koho si želáte?" "Dajte mi riaditeľa!" "Nie je prítomný," klamem ďalej. "Tak mi dajte sekretárku!" kričal na mňa panovačne mužský hlas. "Tá nemôže." "Čože? Sekretárka nemôže? A prečo?" "Ona práve so mnou súloží."
A tým som vyrazil tomu panovačnému jedincovi dych.
Podľa Oscara Wilda, anglického essayistu a autora divadelných hier, je klamanie umenie. Mám od neho knihu, ktorá je návodom pre klamárov. Aj sa tak volá - UMENIE KLAMAŤ. Samozrejme - neklamem zištne. Ako ten, čo vyberal na hlavnom námestí po 10 korún za fanfárový koncert na radničnej veži. Ja klamem len tak - zo športu. Napríklad nahovorím kolegom, že proti skleróze je najlepší vývar z orechových škrupín. Alebo volám v noci z iného mesta zo služobnej cesty žene, aby mi poradila, že som sa zobudil a v posteli mám úplne cudziu ženu - čo mám robiť? Ona vie, že som klamár a tak mi pokojne povie, aby som si trhol nohou.
Mojím gala číslom bol prvoaprílový poplach v kasárni. O štvrtej ráno sa nikto nepozerá na kalendár, aký je deň... Na tom som to mal prvého apríla založené. Šuškal som do telefónu dôstojníkom, že sa čosi deje pri Berlíne a že musia prísť do kasární, lebo je poplach. Ale to už neurobím. Skoro som zapríčinil tretiu svetovú vojnu.
To ste mali vidieť, ako rýchlo pribehli dôstojníci len tak naľahko do kasární. Niektorí si nechali pod uniformou pyžamo - len aby všetko stihli.
Šľak ma ide trafiť z mojej záľuby v klamaní.

Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
-------------------------------------------------------------------