Striedanie dní a nocí, stretávajúc… ľudí? Domnelých, povedzmeže… Nepovedzme, vlastne… Asi by to nebolo inak ani osve. Možno mám len čas, dobrý deň a dobrú noc, priateľka s vlhkými pyskami povedzme, že na nejakom ostrove s údajnou kamarátkou, možno kamarátom, či priateľom a ja tak vychutnávam chute nocí opäť tak sám a sám konečne trocha čulý.

Mám čo stratiť. Zrazu.

Hlboká senzácia.

Pár zápisov, úprimných, či neúprimných, keď kráčam vdiaľ vinnej istote, že… Padám do obzoru za ktorým sa rysuje démon zo všetkých najvyšší.

Prekliata zodpovednosť.

Možno ju môžem vziať a zdvihnúť a navždy zahodiť to, čím som býval.

Chcem?

Pre ňu.

Niečo ako vyznanie lásky…

Pre koho iného?