Rybka plávala po Potoku, sem-tam si vyskočila nad hladinu, aby sa rozhliadla, a raz zazrela podivné zvieratko. Neskôr zistila, že to bol Jazvec. Jazvec ju natoľko zaujal, že tade plávala čoraz častejšie, aby ho mohla vídať. Raz sa zoznámili a prešli spolu celým brehom Potoka. Rybka bola z Jazveca nadšena, lebo dovtedy nikdy nevidela zvieratko, ktoré by plávalo po súši a navyše so štyrmi plutvami a ešte aj chvôstom!!! A Jazvec bol z Rybky nadšený, lebo nikdy predtým nevidel niečo tak milé. Stretávali sa pomerne často pri brehu a najprv na seba len pozerali, pretože Jazvec stále len nezrozumiteľne kričal a Rybka potichu otvárala ústa na svoju obranu. No postupne sa naučili jazyk toho druhého, a tak Rybka začala štekať a Jazvec otváral ústa. Nik iný im nerozumel, mali svoj vlastný jazyk. Možno aj to ich toľko spájalo. Proste Rybka a Jazvec patrili k sebe. Raz sa spolu vybrali do Lonceánu, strávili tam krásny čas a odvtedy Rybka a Jazvec ani na chvíľu neopustili toho druhého. Duchom boli stále spolu, hoci Rybka plávala v Mori a Jazvec štekal v Prahoceáne.