Poznáte ten pocit, keď vám nejaká vôňa, zvuk či tvár človeka prinavráti dávno zašlí moment vášho života?    

            Keď ráno kráčate parkom do práce a ten vonia ako práve slnkom prebudený oceán? Alebo stretnete dve jednovaječné sestry v čierno – bielo pásikavom tričku s najnemožnejšími okuliarmi na svete a vy sa presuniete stovky dní dozadu na úplne iné miesto do úplne iného sveta...

            Slastne privriete oči a vychutnáte si ten okamih spomienky.

Nie som si istá, či presne takto je zadefinovane déja vu, ale v mojom malom svete sa odohráva podľa tohto scenára. Nenapadajú ma niečím významné okamihy, len také momentky a pocity, ktoré som vnímala podvedomo. A nenapadajú ma dlho, začalo to vlastne hneď potom ako som zostarla. Ale nevadí, i moja staroba má svoje čaro – čaro zašlých okamihov :-).