Môj pohľad padol na trávnik, strapatý, nečesaný, nestrihaný...no ako ja...

Tak namiesto do botičkárne, vybrala som sa do takého horného bachu. Tam sú veľkí odborníci, aj odborníčky. Našla som si tam chlapa. ale keďže niekedy nerozoznáš pracujúceho od nakupujúceho, lebo obaja majú taký vzrušený pohľad v očiach, tak som sa spýtala rovno:

"Dobrý deň, vy ste odtiaľto?"

"Bohužiaľ, nie, ja som z domu, kde mám ženu a deti, ale tu musím byť a nútia ma tu pracovať!", zaiskrili mu veselé očká...

"Hajzli sú to!", prikývla som..."A keď ste už tu, poraďte mi prosím tú najlepšiu pre Matahára, ale nie veľmi drahú...."

"Najlepšia je Božka. Teraz ju berú všetci a nestojí veľa. Len s ňou netreba narábať dlho, aby sa neprehriala. Tak chvíľu makať. potom pauzička, pivečko, cigaretka a zase môžte makať."

Tak som tú Božku kúpila. Prvý ju ale vyskúšal malý Mikinko. Svojimi čaptavými rúčkami neohrabaného pubertiaka s ňou mixloval hore - dolu. Ale Božka to prežila.

Víkend plný vlahy praje Mata Hari....