Prvý raz sa mi stalo,že som sa stretla muža,ktorý mi na prvom stretnutí nepovedal aká som pekná,ani to nedal najavo,nepovedal ,že ma túži pobozkať ako všetci ostatní.Zaujímal sa skutočne o mňa,o moje vnútro,o moje pocity,aj o zlé,nepovedal že prečo som smutná a mám byť šťastná,lebo pochopil,že sa to v danej chvíli nedá.A ja som sa cítila skutočne duševne obohatená a nemala som pocit ,že odo mňa niečo chce a ja by som to mala zahrať. .Pri ostatných som stále cítila,že očakávajú aby som bola stále usmiata,šťastná,pekná.Ale aj ja som len človek,s problémami,ktoré nechcú vidieť,lebo chcú vidieť iba potešenie pre svoje väčšinou nereálne túžby.Chcú ženu iba na dekoráciu,poslušnú,milú,šťastnú,pričom oni nič nespravili,aby to bolo tak.