Neviem, prečo mám dlhodobo také smutné obdobie? Fakt je to z tej jednej pracovnej povinnosti, ktorú idem absolvovať ako bažant a pritom sa odo mňa čakajú činy skúseného mazáka? Možno. Možno nedostatok nehy a vášne. Smiechu. S tou mojou sa často rehoceme. Menej často máme nejaké to mecheche. Čo mi pripomína Vianoce, kedy sme mali riadne dlhé a príjemné mecheche. Ale na Silvestra som sám, bez mecheche. Už od Vianoc bez mecheche...

Mohol by som ísť von, ale pravdu si poviem: Hľadal by som tam náhodné mecheche. A navyše nechce sa mi. Ešte navyše je to pre mňa samodeštrukčné, keďže s pubertálnou partiou sme si v puberte nevycválali všetok testosterón (alebo ho jednoducho máme stále veľa) a ako dospelým mužom... Haha, že dospelým mužom.

Vraj chlapi sú decká do smrti. Asi áno.

V tieto dni som zhliadol raz znova Gran Torino, Into the wild, Drive, Tenkú červenú líniu a podobné dokonalé snímky, ktoré mi nerobia dobre. Potreboval by som akúsi ľahkú, primitívnu a jednoduchú komédiu. Najradšej by som si ju pozrel v spoločnosti jednej z mojich ex, alebo kamarátok. Len, čo keď ja by som chcel stále mecheche. Mám fasa kamarátky a ex. Len som s nimi nejak málo. Aj viem prečo, keby som s nimi dlhšie, najprv by si ma podali ony a potom tá moja. Tej prajem skoré uzdravenie a v novom roku citlivejší prístup k mojej ubolenej a hlúpej duši.