Začínam mať totiž pocit, že som sa rozhodol, že sa nechám vyhodiť. Asi za to sčasti môže fakt, že som sa chcem dokázať vlastnému životu, ako veľmi je nežiteľný. Napriek všetkej jeho snahe nebyť taký. A že sa celkom drží. Už druhý týždeň som nespravil ani hňé. Zdá sa, že to nikomu nevadí. Zdá sa, že si to nik ani nevšimol. Otázkou ostáva, či to nebude tým, že na mňa proste zabudli. Osamelý pútnik. Kým však chodí debilné (pozn. autora „výplata“) zrejme to nebude až tak zlé. Well, ako v tej pesničke od Jožka Ráža. Napína biceps.