Pripadám si veľmi pateticky. Dve popoludní, otvorila som si lacné červené zo zľavy z Kauflandu, že reku idem sa učiť. Snažiac sa vykrútiť zo športovej aktivity pre dvoch, kde druhá osoba akosi nevie pochopiť, že žiadny interes. Cítim sa zneužitá vo vlastnom polospánku, kde zo mňa človek vymámi, čo chce. A to nie je fér.Cítim prudkú iritáciu raziacu z mojich útrob spôsobenú zdrobneninami, ktoré v 90 percentách neznášam, najmä z mužských ústočiek, a spolu so zdrobeninami odchádzajú čiastočky mužnosti, znásobené prosíkaním. Neviem, čo to s dnešnými mužmi je.
Keď sa potrebujú zbavovať ochlpenia, trhajú si obočie,nosia tangá a ružové svetríky či voňajú sladkou vôňou na sto metrov. Neviem prečo, práve sa mi zdá, že som opísala ženu. Tvária sa, že sú také ranené labute, prevalcované emancipáciou dnešných žien, ktoré sú pre nich príliš necitlivé.
Hovorí sa, že keď človek pije sám, je to príznak alkoholizmu.
Dlho som mala dilemu, či mám radšej biele alebo červené. Vybrala som si biele. A preto pijem teraz červené.
Z ľudí mám pocit, že nikto z nich nie je šťastný. Ani ja. Možno preto si hľadám stále viac aktivít, ako vyplniť čas. Možno preto som napísala do dobrovoľníkckej organizácie, že im chcem pomôcť s prácou s deťmi. Možno im chcem pomôcť len preto, aby som bola šťastná. Možno som fakt až taká sviňa.Možno pre tie orgazmické pocity z toho, že niečo má fakt zmysel.
Červené začína účinkovať a ja mám čím ďalej, tým viac napísať vlastné haiku. Asi napíšem. Mám chuť pokrstiť ho slzami z vína. Striasa ma a chýba mi. Mám v sebe dieru, viete?
Pamätám si, ako keď som bola menšia, zľakla som sa v električke uja, ktorý mal dieru v krku a bolo vidno hadičky. Rozplakala som sa. Neviem, prečo ju nezakrýval, mohla sa mu tam dostať infekcia. Aj ja mám takú dieru. Ja ju zakrývam, infekcie sa bojím. Ale je vypálená kvalitne. Ako najlepšia hruška. Je to diera v tvare človeka, ktorý odišiel na vlak do inej, nekonečnorozmernej dimenzie, ktorý už nemá v úmysle vrátiť sa späť.
Nachádzam po ňom stopy.Tento chlap bol naozaj chlap.
Možno presedlám na červené.
O dnešných jemných mužoch a dierach v krku
20.10.2009 14:37:03
Keď sa potrebujú zbavovať ochlpenia, trhajú si obočie,nosia tangá a ružové svetríky či voňajú sladkou vôňou na sto metrov. Neviem prečo, práve sa mi zdá, že som opísala ženu. Tvária sa, že sú také ranené labute, prevalcované emancipáciou dnešných žien, ktoré sú pre nich príliš necitlivé.
Komentáre
euterpe,
z duše
jemní muži, zrejme to bude pavučinkovou výchovou
co je to haiku?
.
Je pravda, tento doytcny bol obklopeny zenami, co na tom mohlo mat dost velku zasluhu, aj ked si toho nie je vedomy.
Bonnie, Haiku je jedina poezia (okrem este jednej konkretnej autorky Marusky Kozlejovej) ktoru znasam.Musi mat 17 slabik po 3 riadkoch (5+7+5) a posledne dva riadky by mali byt v rozpore, resp by mali vyustit do nejakej pointy. (:
znacim si,
guca je svinstvo,neda dychat,neda jest,ale da sa s nou zit...
guča je svinstvo, ľudia si myslia, že nemáš, čo
.
červené je fajn
hlasujem za biele a ruzove tangaciky
Derechura
orava, ja som sa o tom praveze ani nechystala pisat, ja som sa nechystala pisat vobec..ale holt, cervene otvara moznosti :D
chalan, vdaka za dovetok (:
sygon (:
dere
guča? zver sa obvoďákovi...ten má v tom jasno
je to fakt, ale nielen chlapi sú divní v tejto dobe ...