Vôbec sa nebojí... Zatvára malé očičká a užíva si...

"Ešte, ešte...", pýta si viac.

A tak ju hojdám, vyššie a vyššie, aby bola malá princeznička spokojná..

A ona sa len smeje a smeje.. Ten jej smiech, to je neskutočné.. Trblietavé, žiarivé šťastie maličkej princeznej...

Naša palculienka...

"Máme sa čo učiť všetci", poviem bratovi a švagrinej a oni len ticho prikývnu. Všetci závidíme...

Malá sa nahýňa za seba, sleduje svoj tieň, úplne sa oddáva pocitu šťastia a lásky, radosti, ktorá ju obklopuje...

"Ešte?", spýtam sa...  A ona len krásny úsmev.. A také krásne, tiché, maličké "Aňo...", ako to len detičky vedia..

Jasné, že chcem viac! Viac radosti, viac štastia, viac smiechu!

To len my, dospelí, sme takí blbí...

Oddanie, úplne oddanie.. Každú chvíľku môže spadnúť, ale to ju nenapadne. Hlávka v zaklone..

Smiech, očka zatvorené... Užíva si, úplne slobodne, bez strachu..

Veď vie, že sme tu MY. Je tu tato, je tu mamina, je tu strýko a je tu teta Majťejka...

A potom, ku koncu dňa si líham do postele... Myslím na tie malé očká, na ten úsmev...

A v duchu niekomu veľmi dôležitému hovorím toto...

"Tak vieš čo?... Je to na tebe, okej?... Mne už sa totižto nechce.. Ja to celé vkladám do tvojich rúk a ty to už nejako zmanažuješ, okej?... Ja viem, že hej...", poviem.

A potom sa usmievaj aj ja... A už len sladko chrním.

Veď.. všetko vždy pre mňa malo dobrý koniec...

Tak prečo nie teraz?.. Prečo nie toto?...

Tak dobrú noc a sladké sny! :- )