...dnes je výnimočný deň,  ráno som vstala, lísty brezy sa mihotali v okne,  všetci ešte spali v to krásne májové ráno... aj salezián nás privítal: o lalá, koľkí ste dnes prišli, v to dnešné pokojné ráno, náš pán je naozaj dobrý pastier... ! vstala som, hoci večer som bola s Evičkou na Hure, odprevadiť ju na house párty, bála sa ísť sama, vraj na Huru už dávno nešla, podujala som sa,  že s ňou pôjdem... vyšli sme, iba trochu sme sa zadýchali, bolo teplo ako v júni, teplo a omamne, presne ako keď sme takto večer chodievali na amfičko, neviem, prečo mi to amfikčo napadlo, aj som to Evičke po ceste rozprávala, aké to bolo, keď amfičko fungovalo:  pútače, ručne maľované, stáli na stojanoch pred vojenskou správou - na zastávke pri fontáne - na každý deň jeden: jeden film -jeden plagát, Delon aj Cetherine Deneuve nám nedali pokoja, stále sme na nich  pozerali, aj trolejbus nám ušiel... kto to je, opýtala sa Evička...  tak ako teraz voňali všetky stromy, v Lesíku paragóncov,  pri našej bráne bol agát, aj doteraz tam je, ohromne voňal, nedal sa prečuchnúť, niesli sme si  na  amfičko svetre a deky ako si teraz Evička niesla plášť... vyšli sme na Huru, Evička sa zasmiala, že prenocuje u otca, ale hneď si to rozmyslela, rozprávali sme, hlavne ja, že ani mi to nič nerobí, keď idem na Huru a že mi ani nie je nijak zvláštne, keď kráčam po našej ulici, že v tom dome mi nebolo dobre, vravela som, ale nehovor, až tak zase nie, povedala Evička... asi mi neverí, no nebudem ju presviedčať. Odprevadila som ju až k domu toho jej spolužiaka, bolo tma a vo všetkých záhradách tíšina, len medzi stromami sa na jednom mieste mihotali svetielka, to budú spolužiaci, povedala Evička, už si vypaľujú papule, takto bez okolkov sa vyjadrila... cítila som v tej tme, ako ožila.  Počkala som, kým vojde do bránky a šla som späť... na uliciach ticho ako v rohu, len hviezdy a z každej záhrady tá istá omamná vôňa a vlhko, ani psy nebrechali, akoby boli tiež omámené. Pomyslela som si, že zajtra mám narodeniny, aj Erik, duša moja čoskoro, a prišla na mňa znovu clivota. No len čo som zošla po strmej ulici, stretla som Evičkine  bývalé spolužiačky, ako sa ťahajú hore kopcom, umelkyne - jedna fotografka, druhá v Londýne študuje grafiku, vlasy rozviate ako víly, na nohách tenisky, držali sa za ruky,  hneď som vedela, kam idú, a že Evička prišla prvá, jedna z nich sa pozdravila... prišla som domov, Erik  kdesi odišiel, asi umývať kaderníctvo...  odložila som šošovicu, povešala, čo sa na spoločný balkón povešať dalo, a zajtra do služby...to ti je život!... veru,  jarná noc je krásna a čarovná...







FOTO: KameliaB and spol.