Ani si neviem spomenúť na deň keď sme sa spoznali. Viem že si stál predomnou a flirtoval si somnou. Ja ako vždy som flirtovacie narážky odbíjala preč. Bola som nedostupná. A keď som sa dozvedela že máš dlhoročnú priateľku, tak som mala na čele napísane: STOP! Bavila som sa s tebou, smiala, vystrájala s tebou. Ako kamráti alebo sk"r dvaja ľudia obklopený spoločnými priateľmi, ktorý spoznávajú jeden druhého. Aj keď ja aj všetci ostatný sme vedeli že si zadaný, nikomu neuniklo že somnou stále flirtuješ. Priatelia mi už začali vravieť aby som ti niečo povedala. Trávili sme ako veľká partia priateľov veľa, veľa času. Avšak medzi nami dvoma sa odohrával iný svet. Ešte sa len začínal tvoriť, ale to čo je do dnešného dňa asi netušil ani jeden z nás. Každý deň sme boli spolu avšak nikdy sme sa nedotkli, nepobozkali, nepodali ruky. Len rozprávali a smiali. Mne tvoje slová s malou mierou lichotili, ale predsa brala som to na ľahkú váhu.Všetci nás pozorovali a potom kázali. Ale prišiel jeden slnečný víkend kedy sa to postupne začalo všetko meniť. Keď sa to začalo meniť sa odohrával medzi tým iný príbeh ktorý písať nebudem, iba pre pochopenie tohto.
         Prišiel víkend. Všetci sme sa dohodli že sa ideme zabaviť do iného mesta a prenocujeme a strávime spolu pekný víkend. Mal si prísť aj ty ale šiel si s priateľkou stanovať. V ten víkend sa pár priateľov "ukázalo". Bol si zapletený do toho aj ty. Samozrejme že sa do nás začali miešať, pritom medzi nami nebolo absolutne nič. Nemala som na teba ani číslo. Ale niektorý to nechápali. Tak som sa odlúčila od tzv. partie priateľov a trávila večere s tebou. Obyčajné dni keď sme sa len rozprávali a šli domou. A všetko sa to začalo vo štvrtok. Rovnako blánivý ako ja si mi raz navrhol že sa budeme pred všetkými skrývať a že budeme milenci. Nikto sa nič nedozvie. Trošku adrenalínu neuškodí a niečo také už nemusím zažiť. Tak som súhlasila a podmienka bola že to bude trvať iba týždeň. Tzv. priatelia sa vrátili a mi sme sa vytrácali. Konečne môžme byť spolu. Bozkávali sme sa až kým sme nešli domou. Každý deň sa to opakovalo. Bolo to stále viac a viac napínavé. Každý sa už začal vypytovať kde stále mizneme ale nikto nič nevedel. Každý si len MYSLEL. Každý deň bol iný, niečím výnimočný. Stále sme boli niekde inde až kým neprišiel večer a boli sme v niekoľko hodinovom objatí. Konečne zase sami. Týždeň sa už krátil a ja som už videla koniec. Ani som sa nenazdala a ležali sme u mňa na posteli a milovali sa. Hodiny a hodiny prechádzali a mi sme sa až do slnečného rána milovali. Potom ďalší a ďalší deň až kým neprišiel štvrtok a mali sme sa rozlúčiť. Avšak ty si celý čas vedel že to neukončíš a mňa si nechal v nevedomí. Zoči voči som ti oznámila že štvrtok je tu. Ty si sa len sladko zasmial a povedal že to nemám riešiť, že je nám dobre. Ja som bola slobodná tak mne to bolo jedno. Bolo mi s tebou skvele tak prečo ukončiť niečo tak krásne. Dohodli sme sa, alebo skôr ja som ti oznámila že to beriem s tým že ak to budeš chcieť ukončiť len to povedz a bude koniec.Predsa ty máš záväzky. Rozhodnutie je len na tebe. Takže náš "týždeň" pokračoval ďalej.