Nie nebojte sa, Ja nie som zástancom riešenia tohto typu pri konfliktných situáciách, ale v našej histórii ich bolo požehnane. Nebudem zachádzať do histórie vzdialenej, stačí sa vrátiť do minulého storočia, čiže toho dvadsiateho. Už ekonóm Silvio Gesell tesne pred koncom 1. Svetovej vojny povedal, že ak nedôjde k zmene peňažného systému tak do 20-tich rokov tu bude ďalšia vojna. Ako vieme nemýlil sa, žiaľ. Okolo 2. Svetovej vojny sa to ale celé takpovediac „točí“. Ale nepredbiehajme.

Ukrajinský Holodomor. To čo možno o ňom viete je, že sa odohral v rokoch 1932 až 1933. Pred niekoľkými dňami ukrajinský súd rozhodol o vine takých ako Josif Stalin, Lazar Kaganovič a ďalších. Možno ste si všimli, že neudávajú žiadne meno okrem toho Stalinovho. V dôsledku hladomoru zomrelo 3 941 000 ľudí. Akumulované straty na životoch predstavovali  10 063 000 Ukrajincov. Prečo tam nie sú ďalšie mená?

Väčšina páchateľov bola židovského pôvodu! Za pozornosť stojí aj tá alibistická obhajoba zo strany Aleksandra Feldmana: „Všetci zo zosnovateľov Veľkého Hladomoru sú už po smrti.“

Odplata na seba nenechala dlho čakať. Ukrajinci, ako aj iné národy v bývalom ZSSR po nemeckej invázii v roku 1941 začali riešiť židovskú otázku minimálne tak intenzívne ako Nemci. Nie je tajomstvom, že členmi tzv. Einsatzgruppen neboli iba Nemci. Ak by židov neochraňovali ruskí partizáni tak počet obetí mohol byť ešte vyšší.

Dňa 24. 3. 1933 prišiel britský denník DAILY EXPRESS s titulkom „Judea declares war on Germany“, alebo s „Boycott of German Goods“ čo je v preklade výstižné: „ Židia vyhlasujú vojnu Nemecku“ a „Bojkot nemeckého tovaru“. Nemecká reakcia prišla cca o týždeň neskôr, 1. Apríla 1933 sa na nemeckých obchodoch a v uliciach začali objavovať nápisy ako: „Nemci bráňte sa, nenakupujte u židov.“ Nemecký bojkot židovského tovaru trval jeden deň.

V roku 1936 povedal Winston Churchill nasledovnú vetu: „Nemecko je príliš silné, musíme ho zničiť.“

7. Novembra 1938 spáchal Herschel Feibel Grynszpan atentát na nemeckého diplomata Ernsta vom Ratha. Nemci to žiaľ s reakciou prehnali. O krištáľovej noci sa netreba rozpisovať, lebo to ste sa učili už na základnej škole.

Blížil sa čas začiatku 2. Svetovej vojny a poľský maršal Edward Śmigły-Rydz sa pre denník Daily Mail vyjadril v takomto duchu – že jeho kozáci do jedného týždňa pôjdu ulicami Berlína a dodal: „Poľsko chce vojnu s Nemeckom a Nemecko sa jej nemôže vyhnúť aj keby pre to urobilo čokoľvek.“ Prosím pekne to bolo 6. Augusta 1939. Rozmiestnenie poľských jednotiek v tom čase tomu napovedá.

3. Septembra 1939 vyhlasujú Nemecku vojnu Francúzsko a Veľká Británia.

Počas 2. Svetovej vojny zomrelo 6 miliónov židov. Dňa 13.1. 2010 priniesla TV Markíza správu v Televíznych Novinách, že židovských obetí mohlo byť až o 1,5 milióna viac, čo je spolu 7 500 000. Podľa dobových dokumentov zverejnených výhradne zo židovských zdrojov (American Jewish Committee...)  v tzv. World Almanac to je ale nasledovne:

World Almanac, 1938 - svetová židovská populácia = 15,748,091. Toto sú – "the last available data"

AJC v roku 1949 svoje dáta pre rok 1947, ale hlavne pre rok 1939 zmenila  a to nasledovne:

World Almanac, 1939 - svetová židovská populácia = 16 643 120

World Almanac, 1947 - svetová židovská populácia = 11 266 600

(Dostupné aj na Wikipedii)

Pomsta prišla už počas vojny. Bombardovali sa nemecké mestá. Dobové dokumenty a denná tlač (americká) potvrdzujú, že napríklad v Drážďanoch zomrelo takmer toľko ľudí ako mal v tom čase obyvateľov americký Pittsburgh. Obete týchto náletov nemal prakticky ani kto pochovať. Hlavná vec, že v súčasnosti sa snažia toto číslo stiahnuť pod 20 000!!!

Pomôcka: Pittsburgh mal vtedy na 650 000 obyvateľov.

O táboroch DEF sa tiež nebudem rozpisovať. Kto má záujem vedieť viac nech použije Google. Vo viac ako dvoch stovkách táborov tam zomrelo  viac ako 1 500 000 ľudí. Zomierali pod holým nebom, v blate, vo vlastných výkaloch a so stravou, ktorá kaloricky nevydá ani na udržanie kojenca pri živote.

Diali sa ale aj iné prasačiny. Svoje o tom napísal John Sack, mimochodom Žid vo svojej knihe An eye for an eye – Oko za oko.

"Lola, ste zodpovední za nejakých Nemcov?" Pýta sa Zlatka
"Tisíc. Približne kilometer odtiaľto."
"Dobre, čo vlastne robíte?"
"To isté, čo Nemci urobili nám."
"Lola, čo to znamená?"
"Chceš to vidieť? Poď," zvolala Lola.

Židia na území Poľska zriadili 1255 koncentračných táborov pre Nemcov a neskôr aj pre Poliakov. V prvých dvoch rokoch v nich denne zomierala približne 100-vka ľudí. Posledné koncentračné tábory boli uzavreté až v roku 1950. Autor odhaduje, že v nich zomrelo 60 – 80 000 mužov, žien, detí a dokonca dojčiat! Dokonca aj Winston Churchill už v Auguste 1945 v prejave na pôde americkej snemovne reprezentantov upozorňoval, že vo východnej Európe sa strácajú Nemci.

Solomon Morel jednému z tých táborov velil. Zabíjal ľudí po tisíckach, vlastnými rukami. Dokonca sa smrťou vyhrážal aj autorovi spomínanej publikácie. Aj napriek tomu, že ho hľadá Interpol a, že Poliaci ho chcú predviesť pred spravodlivý súd si Solomon aj naďalej spokojne hovie pri brehoch Stredozemného mora. Holt Ivan Mykolayovych Demyanyuk alias John Demjanjuk také šťastie nemal.

Po skončení 2. Svetovej vojny bolo zavraždených 11 miliónov Nemcov!

Za pozornosť stojí aj nasledovné...

S Hitlerovským Nemeckom kolaborovalo 371 švajčiarskych bánk. Nenechali sa zahanbiť ani tie americké či anglické. Jedna z najväčších amerických bánk nechala francúzskym židom zmraziť ich bankové účty, čím im znemožnila opustiť Paríž prípadne Francúzsko po tom, čo ho dobili nemecké vojská. Väčšina z týchto židov skončila v koncentračných táboroch. A ak by niekto hľadal nakradnuté zlato počas 2. Svetovej vojny takmer z celej Európy, tak ten nech sa ide pozrieť do Bank for International Settlement – BIS - Banka pre medzinárodné zúčtovanie.

Video: Banking with Hitler

Toto bol teda krátky príbeh o teplomery. Tam kde namerané teploty klesajú tam nastupuje represia zo strany ochrancov lží. Neuvedomujú si, že iba lož musí byť chránená zákonmi. Ale čo na to naša Ústava?

DRUHÁ HLAVA

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia

Čl. 12

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.