Do vyhľadávača dala všetky možne kombinácie, len aby našla čo hľadala. A čo to vlastne hľadala? Číslo? Jeho? Seba? Alebo len nejakú barličku, ktorá by ju uistila, že nestratila posledné zbytky rozumu? Who knows?

Našla časť nejakého rozhovoru. Tuším  tam spomínala zážitky u astrologičky. Ďalšia z jej barličiek, keď všetky overené zlyhávajú a signálka hlási nedostatok pozitívnych impulzov.

Hľadanie začalo nanovo. Spomenula si na nahrané CD od astrologičky. Pamätá si ako bola prekvapená, keď jej ponúkla možnosť nahrávať celý rozhovor. Predpovedala jej mizerný rok. Tuším to aj uhádla. Hodiny odbili tretiu. Nezmyselné hľadanie odpovedí pokračovalo...  

Kurva, kde len môže byť!

Otestovala  ich asi 20 neoznačených. Vždy bola v týchto veciach bordelár a s láskou som spomínala na bývalého a jeho dokonalý systém ukladania informácií. Nič z toho sa na ňu nenalepilo. How sad! Rezignovane si ľahla na posteľ a tupo hľadela na tmavú oblohu.

Vesper, ty nemôžeš byť normálna!  

Chytila telefón, odhodila ho a sama nad sebou sa zasmiala.

To je choré! Ja som chorá! Som zacyklená vo svojich vlastných očakávaniach. Je to vlastne také malé čakanie na Godota, ktorý neprichádza... Dúfanie, že nastane zázrak a budem zachránená. Zachránená? Ty by si sa mala zachrániť sama pred sebou, drahá Vesper. Začínaš byť zhubne zacyklená!

Zacyklená? Áno, zacyklená, celý jej život sa tento posratý rok točil okolo jedného penisu. Kurva, keby aspoň spolu pravidelne spávali a dostatočne by ho využila. Ale ani to nie. Koľkokrát sa stretli? Sedem?! Sedemkrát za takmer 10 mesiacov, s päťmesačnou prestávkou a trojmesačným čakaním na prvé stretnutie. Veď toto ani nemôže nikomu povedať. Zasmiala sa a krútila nechápavo hlavou.

Trikrát si to v hlave ukončila a ten bastard ju trikrát pritiahol späť. Ako keby to cítil. Prichádzal a odchádzal z jej života a za sebou nechal spúšť posplietanú z debilných očakavaní a špirála cyklenia sa nabaľovala.

Tak ako aj dnes. Celé ráno si prehrávala film z posledného roka, aby opätovne prišla k záveru, že už snáď stačilo, že už sa snáď bude správať rozumne, že už má na to tuším aj vek, že už nebude zhubne zacyklená...

O pol siedmej sa jej podarilo zaspať. Reminder nechutne vyzváňal. Do riti! Kozmetika! Rýchlo vyskočila z postele. Vyčistila chrup a sprcha zabrala tri minuty. Vybehla z domu, preletela cestou, kde ju takmer zrazilo auto a zadýchane uľahla na lehátko. Začalo čistenie. Tento raz len pleti. Aj keď v hlave sa jej mihali jej najnovšie predsavzatia zo šialeného rána.

Nebudem volať!

Budem opäť aktívna!

Urobím si excel sheet plný aktivít!

Farebne si ich vyhodnotím!

Zelená done!

Oranžová stand by!

Red? Red, hmm red znamená je to v opäť v piči. 

Okej treba byť realista, bude aj red, bude veľa red. Fajn tak si stanovím percento prípustnej red, tak ako v projektoch.

Projekty jej išli. V projektoch bola kurevsky dobrá, priam excelentná. Urobí si zo svojho života projekt. Projekt na odcyklenie od zhubného ja.

Ako to len bolo?

„Vo výbere milencov sme neomylní, najmä ak túžime po nesprávnom človeku. Existuje akýsi inštinkt, magnet alebo anténa, ktorá vyhľadáva nevhodných. Ten nepravý partner je, samozrejme na niečo pravý – aby nás trestal, týral, ponižoval, sklamával, navždy opustil, alebo, a to je zo všetkého najhoršie, vytvoril dojem, že nie je nevhodný, ale takmer ten pravý, a tak nás nechal visieť v predpeklí lásky. To predsa nedokáže každý.“

To predsa nedokáže každý Vesper…

Doobedu to nevydržala. Ta jej geniálna fotogenická pamäť sa rozpamätala na tvar čísiel v telefóne. Zavolala. Ticho. Nič. Bezprízorne sa zasmiala so slzami v očiach. Smiala sa dobrých desať minút sediac v aute pred reštauráciou. Zrušila obed. Obliekla si tepláky a išla čistiť. Tento raz hlavu. Behala a pri každom doskoku si opakovala: Dosť, kurva, dosť Vesper, už stačilo!

Spotená sa hodila na posteľ. V hlave jej preletala myšlienka na očakávanú svalovicu. Usmiala sa. Zahliadla telefón. Blikalo modré svetlo...