Vôbec nemám problém deklarovať to opakovane, že ak sme ako národ chceli po rozpade Rakúsko-Uhorska existovať, nič iné ako spolupráca s Čechmi neprichádzalo vôbec do úvahy. V Uhorsku Slováci národom neboli, boli iba etnickou skupinou uhorského národa. Štátnym jazykom bola maďarčina. Národom sme sa de facto aj de jure stali až v Československu. Až tu sa štátnym jazykom stala na celom území Československa čeština a slovenčina. To, že sme v roku 1992, tak ľahko dovolili rozpad Československa, dokonca protiústavný, považujem dodnes za nezmazateľný hriech, spáchaný vo vzťahu k tým tisícom a tisícom, ktorí najmenej od roku 1848 bojovali a položili svoje životy, za spoločný štát Slovákov a Čechov, pod názvom - Československo. Pripomínam, že k ním patrili najmä :
1. Účastníci slovenského národného hnutia - Štúrovci, združení v Spoločnosti českoslovanskej
2. Vojaci Československých légií v období konca Prvej svetovej vojny
3. Účastníci protifašistického a proti hitlerovského boja v období Druhej svetovej vojny
4. Účastníci odporu proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa v roku 1968
5. Účastníci zamatovej revolúcie za zvrhnutie moci komunistov v Československu v roku 1989.
Tí všetci bojovali za ideály, pod zástavou Československa a iste ich nikdy nenapadlo, že ich obete budú raz považované za zbytočné. Ľudia, za všetko zlo ale nemôžu iba politici, ale aj my voliči, lebo si stále volíme zlých politikov - populistov. Dokonca, momentálne máme pri moci takých politikov, ktorí k 100. výročiu vzniku ČSR namiesto všeobecne uznávaného dátumu - „28. október“ vymysleli jednorazový truc sviatok k dátumu - „30. október“, ktorý nemá na Slovensku ani kto oslavovať. Najmä, ak si uvedomíme, že v Čechách bude v nedeľu 28. októbra 2018 v Prahe, veľkolepá vojenská prehliadka. Žiaľ, bez účasti našich slovenských vojakov.
V Československu, nech bolo aké bolo, som sa ja osobne cítil oveľa hrdejšie, bezpečnejšie a slobodnejšie ako teraz, v našom vraj slobodnom, maličkom, samostatnom, skorumpovanom, rozhašterenom, svetu takmer neznámom a právo nedodržiavajúcom Slovensku. Ešte že, existuje EÚ a my sme v jej jadre. Tu nám európske mocnosti iste nedovolia, aby sme dovtedy - pokiaľ ako štát dozrieme a zmúdrieme, úplne nezdiveli.
Príjemné prežitie záveru októbra praje doko. Pred desiatimi rokmi som napísal
Komentáre