Keď mi chýbaš...

Chýbaš mi, chýbaš mi, šepkám znova,
na viac mi už chýbajú aj iné slová,

tvoj úsmev, tvoja pleť, tvoje dlane,
chýbaš mi, chcem si však spomenúť na ne,

si ako útočisko, palmový háj,
slnko vo výšinách, ľúbezná tvár.

Hľadám ťa v povetrí, v šumení vetra,
tvárach, mrakoch, čo vôkol mňa letia,

hľadám ťa v domoch, v šírych dolinách,
v prítmi lesov i cez deň v prepadlinách,

aj v morskom príboji, v dunení vĺn,
v šumení kvapiek, v gitare strún,

aj v drobnom kvietočku, v jeho pestrých farbách,
si v jeho vôni, jemnej ako najjemnejší mach,

si pradienko večnosti, mojím pokojom,
si svetlo v tme, ktoré bdie nado mnou.

Si mojou túžbou, svetom, životom,
si mojim smiechom, plačom i ničotou,

brod v rieke, orgován v osamení,
iba pri tebe, anjelik, dobre je mi.

Si tým, čo mi chýba, čo v sebe nemám,
prúd mojich myšlienok, ktoré stále hľadám,

si moje nebesia, vzduch, slnko, voda,
si všetko, čo životný elán mi dodá.

Vidím ťa v prachu, v zrnkách piesku,
v zatmení, v hromoch i v sile blesku,

si mojou búrkou a dúhou po daždi,
brána do iného sveta, ktorú závidí mi každý.

Si obzor večnosti, ku ktorému kráčam,
si morské dno, v ktorom nohy si zmáčam.

Si to, čo vo mne radosť vyvoláva,
smútok je len ako žeravá láva.

A na viac už nemám slová,
iba ak povedať mám znova:

chýbaš mi ...

Dominik, prečo sa to muselo takto skončiť?? Viem Teba to asi nemrzí, ale ja sa z toho neviem spamätať. Si bol mojím životom, mojou láskou, chuťou do života a teraz ostala všade iba tma. Svetlo Tvojho úsmevu mi už nesvieti na cestu životom, tak načo žiť. Pre lepší zajtrajšok?? Ale veď ten bude ešte horší...