...nechuť sprístupniť svoje pocity, strach že niekto odhalí moje ja, nedostatok vhodných partnerov na rozhovor, presvedčenosť o svojej genialite...zároveň pohŕdanie a nerešpektovanie ľudskej hlúposti a potreba dať svetu najavo, že som tu... Niekedy sú mi tieto slová blízke, niekedy sa za ne hanbím. Človek je zvláštny, my sme zvláštni, ja nie som tiež iná. Neviem, či nájdem zmysel v písaní slov do tohto blogu, možno sa tu už neobjavím a možno budem zapínať PC denne so zvráteným pocitom, že všetci čakáte na moje články, ktoré možno článkami ani nie su... NEVÁŽNA ROVINA ALEBO PRAVDA???