Škovránky prispeli spevom ku mojej ceste do raja. Pripravujem sa na spánok, ktorý je prvou cestou cez bránu do krajiny, ktorá je ľuďmi nepoznaná. Noc ako tá ktorá mi vzala moju nevinnosť. Bola som vtedy jednou z mála, ktorá to mala po prvý krát s niekým koho naozaj ľúbila. Bola som v zlej spoločnosti a dodnes som pyšná, že som sa nepokazila. Po myšlienkách sa zaplnil môj pohľad zavretých očí čiernou tmou.

Začína svitať, nad obzorom sú najkrajšie mraky ako som kedy videla. Môj prvý deň začína v krásnej drevenej posteli. Ležím uvolnene, ale moje svalstvo začína pošklbávať. Je to krásne pri pohľade na slnko splývajúcim s oblohou. Rozkoš sa násobila a reflexom som zaryla nechty do matraca na ktorom som ležala. Bolo to však nepotrebné, lebo orgazmus prichádzal nenásilne. Pukla som ako kvet a cítila som sa ľahšia, čistejšia a moja myseľ bola naplnená niečím čo uvoľňovalo tok myšlienok.

Rozplakala som sa a mala som pocit veľkej krivdy, opadávalo zo mňa všetko čo ma dusilo, každou sekundou som sa cítila volnejšia. Tá nádhera okolo ma len povzbudzovala aby som nikdy neprestala. Nežná rúčka mi prešla po tvári a prihovoril sa mi najnežnejší detský hlások aký som kedy počula „ahoj, prečo plačeš?“. Plač a ľútosť ustala a moje oči zažiarili. Bez toho aby som odpovedala som sa spýtala toho drobného malinkého dievčatka ako sa volá. „Volám sa Angela, a ty sa voláš Kalypso však?“ Toľká sebadôvera v hlase niekoho takého malého, akoby túžba po tom ako mám pôsobiť ja na iných. „Ale milá Kalypso nehútaj toľko, toto nieje iba tvoj svet fantázie ako sa ti môže zdať, žiješ vo svete, ktorý vytvárajú aj iní svojimi myšlienkami. Nemaj zbytočných otázok, ja som tvoje dieťa, iná duša s rovnakými myšlienkami ako máš ty, budem tvojou najkrajšou odmenou aj najväčším trestom, len od teba záleží čo naučíš mňa a čo naučíš seba, obidve musíme poznávať.“ To si mi voľakedy povedala ty. Nikto tu za teba nič neurobí a ani nič nedostaneš zadarmo, ak budeš vedieť ovládnuť vlastného ducha, ktorý v tebe drieme môžeš rozdúchať to kvôli čomu odchádzajú všetky bytosti celého vesmíru práve tu. Nehľadaj princípy na ktorých stojí Gothalgo, lebo priama a zároveň neviditeľná cesta si k nim iba ty. Prepáč mamka, musím už ísť, zanedlho ma porodíš.“