Lucia je asi posledné zo známych mien v kalendári,  na ktoré sa pred príchodom Vianoc viaže mnoho zvykov, obyčajov a pranostík. Napríklad v nedávnej minulosti bolo medzi ženami pomerne často zaužívané liatie roztopeného olova do vody a z tvaru predmetu, ktorý takto vznikol potom vedmy predpovedali zvedavým devám ich najbližšiu budúcnosť v láske. Z pranostík ja zasa známa tá, ktorá hovorí, že od Lucie až po Božie narodenie treba  denne, čiže 12 dní, sledovať počasie a tak sa vraj dá zistiť aké bude  počasie, v tom ktorom kalendárnom mesiaci  nasledujúceho roku.

Ako sa do kalendára dostalo meno Lucia ?

Až do gregoriánskej reformy kalendára bol deň sv. Lucie najkratším dňom v roku. Na tom si zakladali zvyky pohanského pôvodu, ktoré predstavovali  Luciu v podobe neupravenej a strach naháňajúcej dievky, ktorá strašila najmä nevychované deti. V tom čase boli na deň sv. Lucie obdarovávané  najmä dobré detí, lebo  terajší 24. december sa stal štedrým v našom ponímaní, až od 16. storočia.

Pôvod mena  Lucia vychádza z latinčiny, kde „lucius“ znamená svetlý, žiariaci. 13.december  je teda deň,  v ktorom má miesto svätá Lucia. Tá sa skutočne narodila  v  bohatej miestnej rodine okolo roku 286, v Syrakúzach na Sicílii. A ako tam vtedy bolo zvykom,  aj Luciu veľmi mladú zasnúbili.  No ona sa  už predtým zasvätila Kristovi a tak zasnúbenie odmietala. Legenda hovorí, že vtedy do jej života zasiahol Boh. Matka Lucie, ktorá bola tiež kresťankou totiž vážne ochorela, a tak Lucia šla  prosiť o jej uzdravenie k hrobu svätej Agáty. Počas cesty sa  v sne Lucii ukázala sv. Agáta a predpovedala jej obdobný osud, tomu svojmu. Po návrate domov preto Lucia zrušila zasnúbenie.  S pomocou a podporou rodiny potom založila chudobinec a nemocnicu, a jej zázračne uzdravená matka napokon  tiež začala podporovať svoju dcéru. Okrem iného Lucia poskytovala kresťanom ktorí sa skrývali pred prenasledovaním  v katakombách nielen úkryt ale aj  potraviny. Aby si pri tom mohla sama svietiť a  aby mala aj voľné ruky, nosila na hlave veniec s horiacimi sviečkami.

Urazený snúbenec však Luciu udal.  A tak ju miestodržiteľ nechal mučiť a to aj polievaním vriacim olejom. Aj napriek tomu všetkému sa Lucia nevzdala svojej viery v Krista. Preto bola nakoniec pravdepodobne 13.12.304 sťatá mečom. Skôr než ju popravili, prijala eucharistiu a predpovedala smrť cisára Diokleciána a koniec prenasledovania cirkvi.

Svätá Lucia, panna a mučenica, je Sicílska národná svätica, a aj napriek svojmu krátkemu životu sa stala jednou z najznámejších  a najuctievanejších svätíc. Pritom jej život a smrť sú potvrdené aj mnohými historickými a archeologickými nálezmi. Jej hrob sa skutočne našiel  v katakombách  Syrakúz.

Sv. Lucia  je znamením prísľubu svetla a to nielen materiálneho, ale aj toho duševného a okrem svetla  je aj patrónkou Syrakúz  a Benátok, ale aj  chorých a nemocných. Vraj ochraňuje aj pred mocou čarodejníc.

Nech sa na sviatok sv. Lucie dívame akokoľvek, stále žije v našich tradíciách. A faktom ostáva aj tá skutočnosť, že Vianoce sa blížia a s nimi aj zimný slnovrat, čiže nastane viac svetlá toho skutočného, ale aj toho v našom vnútri. A to je čas, kedy by  si mal každý nájsť chvíľu  na  hľadanie toho, čo by náš život mohlo urobiť viac  zmysluplnejším a  prospešnejším. Pri hľadaní toho lepšieho pozemského, ale aj nebeského sveta, prajem všetkým okrem jasnej mysle,  najmä viac chuti a odvahy. doko