„Kúpila som vám jar.“   Vošla som k šéfke ráno do kancelárie, a položila jej na stôl kytičku tulipánov a ruží. Kúpila som ju aj sebe. Mám so šéfkou taký zvláštny priateľský vzťah. Ja jej kvietky, ona mne slonov. Toleruje moju sloniu úchylku a dopĺňa mi zbierku. Je to milé, sem tam sa takto, len tak potešíme. Autoritu u mňa stratila už dávno, ale nezneužívam to, teda niekedy áno, ale málinko.  O  jej kričaní už vedia všetci, síce v poslednej dobe už nekričí, ale to zase príde. To, že som jej zakázala fajčiť v kancelárii mi už odpustila, ja som za to urobila konečne moju novú nástenku, stará je preč a nová je vlastne tá stará ale trochu vynovená. Kompromis. Malý ale potešil. Jaj a už som zase inde ako som pôvodne išla. No skrátka a dobre, pani Zima je dnes neuveriteľne nádherná, dovolila slnku, aby sa poprevaľovalo po snehových závejoch, a Mrázikovi prikázala, aby udržal ľad na chodníkoch, tak žiadne blato. A preto som sa rozhodla, že už chýbajú iba lupienky  ruží a tulipánov a pomiešam ich dohromady pani Zimu a pani Jar. A nech sa zlostia koľko chcú. Sedím si tu, nadšene sa kochám krásou vonku a krásou vnútri. Cítim sa tak fajne -  zimnojarne. Idem von, prejdem sa po tom bratislavskom vzácne vrždiacom snehu a nechám slniečko nech mi sadne na líca. Milujem ten pocit. Pocit šťastia. Je tu, ten zimnojarný pocit šťastia.