Vždy, keď mala Alena na desiatu maslový chlieb, po dojedení mala maslo aj vo vlasoch. Ešte doteraz sa čudujeme, ako sa jej to darilo, pretože sme ju sledovali počas jedenia toho chleba. Ani raz sa nedotkla chlebom vlasov, tváre, alebo iných častí, tak isto si nešla rukou do vlasov ani nič podobné, vyzeralo to, že konečne bude čistá, no vždy sme na nej to maslo našli.. Raz sme si to všimli až počas hodiny, keď ju učiteľka vyzvala, aby niečo povedala. Alena vstala, a vtedy za ňou výbuch smiechu.. Ťažko sa nám potom vysvetľovalo, prečo sme sa tak smiali..

 

Pri jednej odpovedi z lavice sa Alena zdvihla, stoličku si posunula dozadu (zákonite, keď sedíte na stoličke a zdvihnete sa, nohami si ju posuniete), aby mohla rovno stáť, a odpovedala. Keď skončila, už asi zabudla, že si tú stoličku posunula a chcela si sadnúť. Sadla si však len na kraj stoličky, telom ju prevážila, čiže Alena padla, a stolička zozadu na ňu, teda operadlo jej padlo na hlavu. Od smiechu sme jej ani pomôcť nedokázali..

 

Pokračovanie nabudúce.. :)