Mesiac bol zavesený na oblohe ako veľký zlatý dukát. Jeho okolie osvetľoval viditeľný kruh hmlistého svetla. Pohľadom naň som si spomenula na slová našej starkej. Pri takomto prírodnom úkaze vždy vravievala, že je to predzvesť dažďa. V tom okamihu som videla jej dobrotivú tvár. Na krátky moment ma vtiahla do ďalekej minulosti.

Zatiaľ bledý návštevník zvedavo nakúkal do môjho pootvoreného okna. Jeho jemná žiara vykúzlila v miestnosti tajomnú atmosféru. K slovu sa dostávali opäť moje neutíchajúce myšlienky. V posledných rokoch nastali v mojom živote prevratné zmeny. Odvtedy premýšľam vždy a všade. Porovnávam, bilancujem aj zjednocujem všetko odžité. Mapujem predošlé dni, týždne, mesiace i roky. Paradoxne som došla k názoru, že aj napriek veľkej materiálnej strate, ktorú som utrpela, sa cítim oveľa bohatšia. Postupne sa stretávam sama so sebou. Spoznávam netušené rezervy, odhaľujem skryté tajomstvá...