hmatu:
- hovorí mi, nuž cítim, je to viac-menej neutrálne, čo sa týka tepla, je to také chladné - sem-tam to má výčnelky, ale v podstate to cítim len v mieste dotyku, že sa dotýkam, ale ja netuším čoho sa to dotýkam, dokonca verím svojej zmyslovej pamäti, že sa dotýkam čohosi a že to je nejako veľké, ale ako.... to fakt netuším
- no vydáva to zvuk, keď na to klepkám prstami, iný zvuk to vydá, keď na to klepnem kovom, zasa iný, keď na to klepnem drevom
- vidím ten predmet, alebo vidím len nejakú jeho časť? vlastne ho vôbec nevidím v celosti, zvnútra, z opačnej strany, no chvála Bohu, že mi dal zmyslovú pamäť, to aspoň viem, že som predtým čosi videl, a že teraz tiež čosi vidím a vlastne len vďaka tej pamäti viem, že to predtým aj to potom spolu súvisia, ale ako sa to volá... to neviem, žiaľ, som len úbohé oko
- necítim vo vzduchu nič a toto samo o sebe nejako nie je cítené po ničom konkrétnom, vlastne necítim nič
- nuž chuť je neutrálna, nie je to ani štipľavé, ani korenisté, ani sladké, ani slané, aké to vlastne je?
Zmyslami som to nepoznal...snažil som sa, ale nie. Skúsim to rozumom, keď sa zmysly už vyčerpali. Ľaľa fľaša a k tomu pivová, zakričí hneď každý.... Wow, aká skvelá predtucha pravdy, ale čo je fľaša pivová? Je pivová fľaša to, čo je na obrázku? Nesúhlasím. To by totiž každá fľaša pivová musela vyzerať ako tá na obrázku, PRESNE TAK ISTO, presne tak isto, z tohto uhľa pohľadu, takto spredu - ale prečo vlastne spredu??? jáj, kvôli etikete a čo to vlastne je spredu a čo to vlastne je etiketa? Rozum tu vypráva príbeh fľaše pivovej, ktorý vlastne nie je pravdivý, pretože síce to tam na obrázku je pivová fľaša, ale pivová fľaša nie je to tam na obrázku.
Čo mám vlastne v mysli, keď poviem fľaša? Predstavu? Poznávam fľašu na obrázku preto, že som videl, chytal, chutnal, čuchal či počul fľašu? Mám vôbec niečo v mysli, keď o fľaši uvažujem? Okrem chuti sa napiť piva samozrejme. Nie mojej.
Problém je filozofický, nie mentálny
Komentáre