Po obede, ako to býva v rodinách zvykom, nastala debata. Otec tvrdil, že Ostrolúcka bola jedinou veľkou láskou Štúra. Manžel oponoval, že to tak nebolo, pretože ich mal náš Ľudovít oveľa viac... potvrdila mu to nejaká teta z múzea... Mama a krstná sa rozhovoru slovne vyhýbali, obe strany vnímali skôr ako tenis...

Do toho som zasiahla rečníckou otázkou: "Čo ak bol Štúr homosexuál...?," k čomu som samozrejme prihodila hneď niekoľko polopresvedčivých dôkazov, počnúc tým, že ak by nebol, s tou Adelou by predsa len mal viac ako mal a národu by sa rozhodne neoddal... Na to mama usúdila, že byť teplým je módou až dnes a že nemám niečo také pripisovať chudákovi, národnému hrdinovi... Výborne mi svojimi slovami nahrala, a tak som natruc vyhlásila, že to sedí, Štúr sa bál priznať, a tak zatĺkal a maskoval sa povrchnými vzťahmi, aby sa nepovedalo...

Skutočne neviem, ako to s tým Štúrom bolo, trochu ma mrzí, že som mu dnes našila čosi, čo pravdepodobne nebol (ale ktovie?), no v každom prípade som prešla do vehementnej obrany homosexuálov a k tvrdeniu, že sú takí istí ľudia ako ostatní... Som rada, že som to vyhlásila nahlas. Konečne! Pretože si to skutočne myslím... ak ma niečo štve, tak sú to len tí, ktorí takými nie sú a hrajú sa na bi- či homo-... tých nerátam...

Najhoršie je, že teraz neviem, ako to všetko zapôsobilo na moju krstnú, konzervatívnu osôbku, ktorá slovo homosexuál snáď zatiaľ ani nevyslovila... a trochu sa bojím, ako to časom v svojej mysli spracuje a že keď príde domov, prvé, čo bude, vyhlási, že vie novinku: "Štúr bol teplý," a môj synovec to prijme za pravdu a v škole ho ukameňujú...

Ach, kam až vedú popoludňajšie debaty...