Bola som presvedčená, že sme spriazdnené duše. Naozaj bola. Dokonca tomu v kútiku duše stále verím, ale bojím sa, mám strach...a strach je opakom lásky. Želala by som si, aby si našiel konečne pokoj,... aby si sa začal pozerať aj okolo seba. Ja sa naozaj snažím každý deň, ale som čoraz viac presvedčená, že hľadáš niekoho, možno menej ťa ľúbiaceho a viac úspešného, lebo povedzme si pravdu, v tvojich očiach úspech vyzerá inak než to, čo som dosiahla ja. V očiach iných úspešná som a myslela som si to i ja sama do momentu než sme sa stretli. Nie je to tak, že práve zo strany partnera by som sa mala cítiť docenená úplne najviac? Pri tebe sa cítim ako trosečník, ktorý sa nevie vrátiť na miesto, kde sa zrodil.

Niekedy by som si želala trochu empatie, nezavrhovať okamžite to, čo cítim, vyznávam, čo sa mi páči,... ty namiesto podpory ma iba vysmievaš... a áno, týka sa to hlúpych menín, narodenín, komerčných sviatkov, keď sa naštvem pre teba je to automaticky iba somarina v ktorých som expert,... že mám nejaké odhodlanie niečo urobiť, no ty to hneď zavrhneš, že sa k tomu nikdy neodhodlám, že kašlem na fitko, lebo sa mi parkrát nechcelo. Nevychovávaj ma. Stoj pri mne a akceptuj ma. 

Taktiež musíš uznať, že sa nám hrozne ťažko baví o finančných otázkach. Tebe nezáleži na tom, aby som si aj ja odložila, všetko musí byť fifty-fifty, len akosi ti nedochádza, že mám 5násobne menší príjem ako ty. Ako to chceš riešiť v budúcnosti? Neviem sama ako to funguje, ale viem, že v prípade iných párov sa hľadí jeden na druhého. 

Taktiež viem, že párkrát si ma už oklamal, viem to jednoducho a ty presne vieš kedy a v čom. Sme spolu rok a pol a toto je realita. Toto je to kúzelné obdobie? Nemyslím si... asi si o mňa krátko bojoval, asi som sa príliš rýchlo nechala dobiť... 

Manipuluješ celú moju myseľ, bytie, stále nerozumieš, že toto nie je normálne.

Neboj, nemyslím si, že si zlý človek, si úžasný, vtipný, inteligentný,... ale v partnerskom vzťahu si stále sám za seba, samostatná jednotka, ktorá sa sem-tam tvári, že je ten, koho chcem vidieť.

Nevládzem už niekedy. Niekedy si myslím, že ma čochvíla odvedú na psychiatriu. Vysávaš zo mňa energiu, ktorú práve v tomto veku potrebujem. 

Neviem toho o vzťahoch príliš, ale viem, že v tom správnom by som mala rozkvitať.Ja som však plná pochybností o sebe samej, zobúdzam sa so sebaobviňovaním,.... Asi potrebuješ ešte dozrieť, lietať, uvedomiť si, že nezištná láska sa nedá spočítať, vypočítať, rátať... 

Asi ti to nikdy nepoviem do očí, lebo mám strach s konverzácie s tebou... z tvojich argumentov, ktoré zakaždým otočíš proti mne a ja sa neubránim, lebo ja nemám srdce ti hovoriť také veci... nemám.

Neviem nabrať odvahu a spraviť krok k oslobodeniu, a aj napriek tomu, že všetko toto viem, šlapem ďalej, milujem ťa...