Veru neviem pochopiť, čo nám bránilo vysporiadať sa s tými členmi komunistickej strany, ktorí stáli za našimi problémami. Tak, aby to ďalej klapalo naozaj podľa nášho nadšeného očakávania. Väčšiu šancu, ako sme mali, snáď história nepamätá! Študenti holými rukami pred kordónmi policajtov otvorili nedobytnú bránu, 40 rokov prísne stráženú boľševikmi. (No chudáci študenti, vtedy ani netušili, že toto všetko už bolo naplánované ŠtB. Akosi nikomu vtedy nedošlo, že keby to bývalému režimu prekážalo, tak stačilo urobiť krátky proces a je po probléme – zatklo by sa zopár najväčších výtržníkov, najmä tých, ktorí by príliš vytŕčali z radu. V tom horšom prípade by sa na protestujúcich spustila paľba. Čo na tom, že by sa tak trochu priblížila história z roku 1968 a zahynulo tam pár desiatok ľudí? Hlavne, že diktatúra proletariátu, tá by išla ďalej svojou vyšliapanou cestičkou).

   Naše národy už mali iba jednu povinnosť, ukázať tým nenažrancom, ktorých mám na mysli, cestu: Buď pôjdu za svojím „červeným  bratom“, alebo dajú ruky preč od rozhodovania, ako máme ďalej pokračovať.

Keby sa bolo stalo takto, myslím, že nepríde ani k rozbitiu federácie. Lebo výhrady, ktoré sme (neraz objektívne) mali voči Prahe, máme teraz (neraz objektívne) voči Bratislave. O rozdelenie republiky sa v podstate postarali dvaja vysokopostavení politici, a pritom  vôbec nebrali ohľad na to, či s tým súhlasia naše národy. Ba drzo odmietli aj referendum. Dobre vedeli, prečo...!

  Národy si svoje odštrngali na námestiach a spoliehali sa, že ostatné zariadia tí, ktorých si demokraticky zvolili. Nestalo sa tak, presnejšie – nestalo sa tak celkom. Príkladov okolo nás dosť.

   Silne pochybujem...

Akosi sme milosrdne zabudli, že v tejto krajine sa doslova zo dňa na deň zopár desiatok ľudí stali multimilionári, a tí sa jednoznačne museli nejako odmeniť tomu, kto im to umožnil. Desiatky percent z privatizačného koláča odchádzali v podobe akcií na doručiteľa do ,,neznámych“ rúk. O pár rokov každý zabudne, že tu bola nejaká privatizácia štátneho majetku. Ale klany novozbohatlíkov a ich potomkov sa stanú najváženejšími rodinami! A čo je nemenším zlom, ekonomický vplyv týchto ľudí je taký silný, že dnes okrem niekoľkých rojkov prakticky nikto nemá záujem vŕtať sa v minulosti.

  Silne pochybujem, že po nastávajúcich voľbách  bude inak, že dostanú spravodlivý trest všetci, ktorí nezákonne narábajú s majetkom a dôverou nás ostatných. Silné rečičky pred voľbami majú všetci, ale nikomu z ,,veľkých rýb“ sa doteraz nič nestalo. (Pardon, pozabudol som na občana Frúnyho. No ktovie či nie aj preto – taký cirkus s ústavnosťou Špeciálneho súdu). Ešte aj tým pár (bezvýznamným?) figúrkam, ktoré sa po rokoch predsa len ocitli pred súdom, napokon zostal štít nevinného občana.