K študentskému životu patria neodmysliteľne aj obedy v menze....
Ja som ich dlhý čas bojkotovala, veď prečo trápiť žalúdok niečím čo nevyzerá a ani nechutí dobre....Keď som sa presťahovala na inú kolej, začala som chodiť do menzy s bratom a jeho kamarátom. Bohužiaľ kamarátovi kamaráti neboli práve tí praví spoločníci k obedu a postupne ma to prestávalo baviť až raz sme sedeli s bratovými známimi....tak dobre som sa už dávno nenasmiala....
A odvtedy tam chodím nie kvoli jedlu ale kvoli jednemu chalanovi, ktorého úsmev ma vždy povzbudí. Sedíme vždy oproti sebe a letmo sa na seba usmievame.
Určite nie je jeden z tých playboyov z titulných stránok časopisov ale je to chalan, pri ktorom by som sa chcela raz prebúdzať...
Komentáre
krátko