Ako planétu pre svoj život som si aj ja vybrala planétu Zem. Teraz som jej maličkou súčiastkou, dôležitým elementom. Zem sa skladá z mnohých elementov, ako som ja - sú tu kamene, rastliny, živočíchy i ostatní ľudia. Dokonalá harmónia celku je životne dôležitá.

Predstavme si Zem ako samostatný organizmus. Aj náš organizmus sa skladá z najrôznejších buniek, orgánov a sústav. Všetko v ňom synchronizovane pulzuje. Pľúca, najdôležitejší dýchací orgán, srdce i nezameniteľný mozog. Všetko má v tele svoje miesto a všetko prispieva svojou časťou k tomu, aby bol náš život možný.

Stáva sa však aj to, že v tomto prostredí dôjde k rôznym poruchám, v dôsledku čoho sa naruší homeostáza nášho tela. Vznikajú alergie, choroby, rakovina...

Hybnou silou tela je krv. Ezoterici sa zhodujú v tom, že je sídlom ducha a od jej vyžarovania závisí náš zdravotný stav. Opäť sa vráťme k nášmu modelu planéty. Nie je hybnou silou Zeme ľudstvo, nie je jej duchom? Sme ako krvinky v obehovom systéme zemského organizmu - žijeme a umierame, rozvádzame potrebné živiny na rôzne miesta a podieľame sa samozrejme aj na jej imunitnom systéme.

Všetko sú to iba prirovnania. V tejto úvahe chcem poukázať na to, že ľudia sa menia - strácajú zmysel života, nevedia si nájsť jeho náplň, čím ďalej, tým viac sa vzďaľujú od jeho podstaty. Trpia civilizačnými chorobami, zomierajú vlastnou rukou, berú drogy - degenerujú. Ničíme si vlastný domov, prostredie, ktorého sme súčasťou. Pomaly, no celkom isto prestáva správne fungovať.

Naša planéta je chorá. Mnohí smútime nad blížiacim sa koncom, zbierame všetky sily a vyťahujeme na povrch plány, ako následky mierniť a oddialiť jej smrť. A mnohí sa iba nečinne prizeráme.

Počet nečinne sa prizerajúcich však, žiaľ, prevyšuje stúpencov ekológie a zdravého životného prostredia. Pasivita prekonáva aktivitu a vplyv na nás už nemá naše svedomie, rozum, ani láska k životu. Je mi veľmi ľúto, že podliehame falošným reklamám, v hypermarkete nakupujeme geneticky modifikované potraviny, len aby sme ušetrili, čo výrobcovia veľmi dobre vedia a s cieľom čo najviac zarobiť, nás postupne otavujú konzervačnými látkami, emulgátormi, stabilizátormi a nezdravými, ba až hroznými množstvami rafinovaného cukru a nebezpečného cholesterolu.

Nik z nás nevie povedať, čo s nami bude čo i len o desať rokov. Podvedome vnímame ohrozenie, ale statočne sa nám darí ho úplne odignorovať či už cigaretami, alkoholom alebo workoholizmom. Podľa môjho názoru sa zameriavame na úplne nepodstatné veci, a preto často strácame chuť do života a potrebnú energiu.

Nad láskou začína prevahovať jej opak, ktorým je strach. Pozorujte svoje okolie - necítite ho tam viac, ako by malo byť? Ten pravdepodobne vyústi do paniky a... Netrúfam si ani pomyslieť na to, čo bude potom...