Už viem, kde nájdem útechu, keby k tomu náhodou došlo. Kým mi ten prístroj, ktorého tvar tuším iba prostredníctvom jeho pohybov v mojej ústnej dutine (má to určite niečo tenké a kovové na konci, a to sa točí), bude dolovať môj dentín, moje oči budú upriamené na hodiny so značkou akejsi firmy, a moja myseľ bude putovať autobusom; pričom každý boľavý stret bzučiaceho prístroja so zubným nervom bude zabáčka doľava, pri ktorej sa naše pohľady stretnú cez dve tabuľové sklá, zvierajúce takmer ostrý uhol, pričom sa harmonika, pri ktorej ona i ja z oboch strán sedíme, zmrští na maximum. Na jeden zub vychádza cca. 6-7 takýchto stretov, čo je počet zabáčok doľava počas našej cesty...