Zatratene chcená
Zastonala...
Len tak potichučky,
aby si ju nikto nevšimol.
Ubolené rúčky
objímali
roztrasené kolená,
sedela v tmavom kúte
sama zmätená
a trucovité slzy
padali na perute
vytúženej slobody.
Uväznená v čudnej klietke
prelietavých túžob,
pochovaná do vody
nekonečných omylov,
kde čaká na ďalšie prianie.
Odhodená a či chcená,
pokým smútkom nezavanie,
vysoká vždy bude cena
obyčajnej samoty.

Komentáre
ej veru vysoká
Zara,
v takých chvíľach
ahoj Martin
no ale aj jedno aj druhé si napísal krásne .
Prajem ti pekný večer a pekné povzbudzujúce jarné myšlienky ! :)
Matahari,
Iris,
Martin:))
Martin...
Hanbím sa trošku, ale neviem pochopiť podstatu básne. Kto stoná a je uväznená? Samota? Pomôž mi to podchytiť...
Iris,
Lasky,
Ale veď ty nepotrebuješ pomoc,veď si to sem sám napísal, presne ako vravíš, samota :-)
Martin,
Vasilisa,