Bozky, teplo, nahota,
sivé s farbou sa mieša.
Natvrdo, neha, i dobrota.
Spokojná moja duša hriešna.
Bezpečne i vášnivo,
slzy cez smiech, vlhké oči.
Priamo i dráždivo.
Pohľad slasti neodbočí.
Nepostojím, neklesnem,
trasľavé máš kolená.
Ešte jemne tresnem, plesnem.
Ruža je už zlomená.
Vlhké ruky, suché pery,
pohyb vzad, i pohyb vpred.
Privreté oči, duša verí...
Nepočuť už množstvo viet.
Bez náhody, bez zmyslov,
sme v tom spolu na isto.
Na úvod s dušou neistou,
na záver už to pomizlo.
Ležíme tuho v objatí,
noc hladí nahé telá.
Tak spokojní a dojatí,
ešte si stále taká vrelá.
Belo P. Kolenský
Komentáre