Nikto nemôže vidieť do nás samých. Aké máme myšlienky, ako sa cítime. Často to ale nevieme ani my sami. Neustále sa striedajúce myšlienky počas dňa, často miznú a vynárajú sa znova a bez povšimnutia. Vieme o nich, až keď nás začínajú obťažovať. Keď nás vyhodia mimo našu zónu pohody a bezpečia. Keď sa cítime nepokojne a nie a nie sa dotieravých pocitov zbaviť. Udalosti života berieme tak, ako prichádzajú. Ubližujú nám neprávom, obviňujú, alebo obviňujeme my. Vinníci sa predsa musia nájsť, keď niečo nie je v poriadku! Zamotávame sa do našich životov a často nenachádzame východisko. Cítime sa unavení a bezmocní. Ako to robia tí, ktorí vyzerajú spokojne? Robia niečo inak???? Motto dňa: Všetci sme herci na javisku vlastného života. Sme jediným divákom hry, ktorú hráme. Ako sa vnímaš Ty? Oľga www.cestyksebe.weblahko.sk