Kto chce cez prázdniny štvorfarebné guličkové pero za výhodnú cenu? A kto chce ceruzky, ktoré sa lámu? To tam nepíšu ale my to vieme. A vôbec, kto kričí, že hurááá do školy? Ktorý blázon tam robí tie letáky? Keby napísali: Nič sa nedá robiť – musíte do školy,  prosím. Môže byť. Ale aj to nech vhodia do schránky tri dni pred koncom prázdnin. Skôr tam aj tak nikto nepôjde. No jasné. Prváci. Myslím, tí úplne maličkí prváci. Ale tí nepotrebujú štvorfarebné guličkové pero. Potrebujú ceruzu čo sa im nezlomí. Lebo najprv budú tie písmenká kresliť ceruzkou a dlho budú tlačiť prisilno. Potrebujú len silnú ceruzku.

Moja dcéra nie je prváčka. Nenávidí, keď jej niekto hneď na začiatku pokazí prázdniny. Moja dcéra sa teší na prázdniny a nie na školu. Moja dcéra je normálne dieťa. Moja žena sa teší na prázdniny a nie na prácu. Po desiatich mesiacoch potrebuje vypnúť aspoň na pár týždňov. Nepotrebujú štvorfarebné guličkové pero. Potrebujú ísť na dovolenku.  A ja potrebujem v rodine svätý pokoj. Ani ja to pero nepotrebujem, lebo keby som si ho kúpil aj tak ho niekde zabudnem alebo mi ho vezme niektorý kolega. Viem to, mám v taške nejaké perá, ktoré som si nikdy nekúpil. A moje majú v taškách kolegovia. Nemáme štvorfarebné. Len také obyčajné plastové jednorázovky. Aby nebolo veľa škody. Nepotrebujem ísť do hypermarketu a doma chcem mať pokoj. Chcem mať šťastné dieťa a milú ženu. Oddýchnutých členov rodiny. Stresujem si ich sám. Nepotrebujem, aby ich stresoval nadnárodný reťazec.

Teraz keď tak uvažujem tak na školu sa u nás teší možno iba ten pes. Aj to si nie som úplne istý. Ale je pravda, že keď sme boli na výlete v Prahe tak ostal doma so svokrušou. Tá na dlhé vychádzky do lesa nechodí. Baška teda trávila letný týždeň na záhrade. Neviem, či si takto predstavuje letnú dovolenku. Nemôžem sa jej opýtať z viacerých dôvodov. Toto leto som ešte doma v Košiciach ani nebol. Buď sme na výlete alebo pracujem. A keby som aj prišiel domov, neviem čo by povedala. Ale žena mi hovorila, že keď sa vrátili, tak sa normálne tešila. Normálne v inom zmysle ako náš predchádzajúci jazvečík. Rita sa po takom dlhšom výlete najprv tešila a potom jej došlo, že ona je vlastne urazená a tak sa rýchlo urazila. Na chvíľu, samozrejme ale predsa len. Baška taká nie je. Ona sa normálne teší a nepríde jej, že by sa mala uraziť. Asi je to v povahe. Rita bola dlhosrstá a Baša je drsnosrstá. Ja viem, že to nie je povaha ale srsť ale kto pozná jazvečíkov vie, že je to aj povaha. Baša má teda drsn(osrst)ú povahu. Tak sa teda iba tešila. Ale neviem, či by sa tešila, keby vedela, že prázdniny ešte pokračujú a ešte jeden dlhší výlet bez nej bude. Ona sa síce do kufra usadí ale vie, že ju z neho vysadíme. Tak veru. Ona by sa asi tešila, keby už prázdniny neboli. To by mohla ísť do lesa každý deň poobede a každý deň poobede by nám v tom lese mohla aspoň na pár minút zdrhnúť. Ale pochybujem, že potrebuje štvorfarebné guľôčkové pero alebo notebook na splátky. A ani farebné ceruzky sa mi nezdajú.

Tak aby vám v tom reťazci bolo všetko jasné. Nakupovať prídeme na poslednú chvíľu. Aj tak ste otvorený nonstop. Teraz máme prázdniny. Rozumiete? Netešíme sa do školy. Ani trochu. Nakupovať nás uvidíte až v septembri a to guľôčkové štvorfarebné nechceme lebo v septembri už bude mať vyschnuté tuhy. A ceruzky sa vám lámu.  A notebook sme si kúpili nedávno. A vôbec. Baška nevie rozprávať tak sa na ňu veľmi nespoliehajte. Tú štvorfarebnú si strčte. Viete kam. A pokojne si prepínajte. A aby to bolo úplne jasné. Vianoce sú na vianoce a nie hneď potom ako vypredáte štvorfarebné. Leták som dal do kontajnera na papier. A prajem vám pekné prázdniny. Lebo sú prázdniny. Kapišto?